Obec Nová Huta (Bükkszentkereszt) je známa vďaka čistému vzduchu a vynikajúcej klíme. Leží v severnom Maďarsku, v Bukových horách, dvadsať kilometrov od Miškovca, vo výške 600 metrov nad morom, v doline obkolesenej vrchmi.

Osada vznikla vďaka sklárskej hute, ktorú tu vytvorilo diósgyőrske panstvo roku 1755. Pôvodne sa nazývala Nová Huta (Újhuta). Podobné sklárske huty vznikli v Bukových horách aj v blízkosti osád Stará Huta (Óhuta, dnes Bükkszentlászló) a Répašská Huta (Répáshuta). Majiteľ panstva gróf Antal Grassalkovich dobre poznal hodnotu tohto kraja bohatého na lesy. Vedel, že hospodárnejšie je predávať spracované, ako surové drevo. Sklársku hutu dal do prenájmu majstrovi sklárovi Ferencovi Sztrakovi. O niekoľko rokov sa stal nájomníkom János Simonides, ktorého považujú za zakladateľa osady, ktorú osídlili sklári českej, slovenskej, poľskej, rusínskej a nemeckej národnosti. Panstvo trvalo na tom, aby usadlíci boli rímskokatolíckeho vierovyznania. Všetci boli želiari, pôdu nevlastnili. Živili sa výrobou skla, ťažbou dreva, povozníctvom, pálením dreveného uhlia a vápna. Najväčšou z troch osád bola Nová Huta. Roku 1790 tu žilo 274 osôb, roku 1939 už mala obec 1536 obyvateľov a dnes tu žije 1350 ľudí. Dnes tvorí pôvodné obyvateľstvo približne 30 percent osídlenia. Pôvodné remeslá takmer úplne zanikli. Väčšina aktívnych obyvateľov pracuje v oblasti cestovného ruchu, alebo u známeho bylinkára Juraja Szabóa. Mnohí dochádzajú do zamestnania do Miškovca. Vedenie obce pred desiatimi rokmi podpísalo dohodu o spolupráci s obcou Sečovská Polianka a pred siedmimi s Drnavou, kde dodnes žijú rodiny, ktoré sa koncom 40. rokov 20. storočia presídlili na Slovensko z Novej Huty.

Nová Huta má slovenské korene. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že od roku 1994 tu pôsobí slovenská samospráva. Do zoznamu slovenských voličov sa vlani zapísalo 146 občanov, 80% sa volieb zúčastnilo. Ako nám prezradila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Novej Hute Alžbeta Telekešová, prihlásili sa v prvom rade mladí, starší obyvatelia majú obavy z registrácie, pripomína im udalosti z povojnových rokov. Za voličov sa prihlásili v prvom rade rodičia škôlkarov a žiakov základnej školy, ktorí chcú zachovať prekrásny jazyk a zvyky miestnych Slovákov. V obci po slovensky hovoria len v materskej a základnej škole a v klube dôchodcov, na uliciach slovenské slovo počuť len zriedkakedy. Pani Telekešová sa do slovenského voleného zboru dostala v roku 2002, keď ju vtedajší starosta Rezső Halász povzbudil, aby kandidovala. Predsedom bol vtedy Ákos Ladányi. V predchádzajúcom cykle viedla zbor Monika Halászová Gyöngyösiová, ktorá medzičasom odišla na materskú dovolenku, podpredsedníčkou a neskôr predsedníčkou bola A. Telekešová. V minuloročných voľbách zvolili poslanci na čelo zboru opäť Alžbetu Telekešovú. Členkami miestnej slovenskej samosprávy sú učiteľky Monika Halászová Gyöngyösiová, Judita Lójaová Somogyiová a I. Szőllősiová. Slovenský volený zbor má tento rok k dispozícii 902 tisíc forintov. Vyše 700 tisíc forintov ušetril z minuloročného rozpočtu, keď sa mu podarilo financovať akcie z peňazí získaných v konkurzoch. Miestna samospráva ho finančne nevie podporiť, ale miestni podnikatelia zvyčajne podporujú slovenské podujatia v obci. Ich hlavným patrónom je člen klubu dôchodcov, podnikateľ, bylinkár Juraj Szabó. Volený zbor úzko spolupracuje so Zväzom Slovákov v Maďarsku, župnou slovenskou samosprávou a so slovenskými samosprávami vo Vágašskej Hute, Répašskej Hute, Novom Meste pod Šiatrom, Starej Hute, Alkári, Fizéri a Hollóháze. Slovenská samospráva nedisponuje vlastnými miestnosťami ale keďže A. Telekešová je riaditeľkou materskej školy, zasadnutia prebiehajú v priestoroch škôlky. Oficiálne dokumenty a administratívne listiny sú na obecnom úrade.

Podľa pani predsedníčky slovenské poslankyne tvoria vynikajúci kolektív, ktorý podporuje všetky podujatia v obci a stará sa o zachovávanie slovenských tradícií. V zime usporadúva v telocvični batôžkové fašiangy pre obyvateľov troch Hút (Stará, Répašská a Nová Huta). Tu si za pomoci masiek a scénok oživujú spomienky na blízku, ale aj vzdialenejšiu minulosť. Účastníci sa obliekajú do masiek šlogára, furmana, mliekarky, vápenkára, drevorubača atď. a prednesú vymyslené príbehy. Podujatia natáčajú na video, vedúca Klubu pre zachovávanie tradícií Lujza Ladányiová si robí poznámky.

Koncom mája už tradične usporadúvajú národnostné stretnutie, ktoré tohto roku oslávilo štrnáste výročie. Na podujatie zvyčajne pozývajú slovenské kultúrne telesá z okolitých osád a zo Slovenska. Miestna samospráva každý rok organizuje Dni obce, ktoré sa tohto roku uskutočnia v troch častiach. Prvý júnový týždeň zakúrili pec na pálenie vápna, čo si prišli pozrieť aj skupiny turistov. 2. a 3. júla sa na športovom ihrisku uskutočnila druhá a tretia časť programov. Záujemcovia si mohli vypočuť prednášky o liečivých rastlinách, kochať sa v prekrásnych ľudových krojoch spevákov zo Starej, Répašskej a Novej Huty, súperiť v súťaži vo varení, večer a na druhý deň sa zabávať s populárnymi kapelami. Slovenky na týchto podujatiach zvyčajne pečú na tradičnom šporáku langoše, ktoré podávajú s obľúbeným šípkovým lekvárom. V auguste organizujú Dni byliniek, keď účastníci pod vedením Juraja Szabóa zbierajú bylinky a učia sa napríklad, ako ich treba sušiť a používať. Obecná samospráva v spolupráci s Hubárskym spolkom v Miškovci tradične usporadúva začiatkom októbra Dni milovníkov húb. V rámci trojdňovej akcie, ktorá je zároveň stretnutím spriatelených obcí, organizujú výstavu húb, dvojdňovú poradenskú službu, výlety za hubami a súťaže vo varení hubových jedál. Obyvatelia obce vtedy zo sušených húb varia vianočnú hríbovú polievku, robia hríbové fašírky a pečú zemiakové placky. Spolu s Klubom pre zachovávanie tradícií oslavujú Deň dôchodcov a s cirkvou Vianoce.

Slovenská samospráva podporuje aj miestne kultúrne telesá. V januári tohto roku oslávili 20. výročie založenia Klubu pre zachovávanie tradícií, ktorý má päťdesiatjeden členov. Oslávencov privítalo nielen vedenie obce, ale aj škôlkari a žiaci základnej školy, ktorí vystúpili s pestrým kultúrnym programom. Na záver podujatia každý člen klubu dostal pamätný diplom a spoločne skonzumovali chutnú večeru. Klub každoročne usporadúva pre svojich členov fašiangy, Deň žien, oslavy Mikuláša a Vianoce. V rámci klubu pôsobí dvadsaťjedenčlenný spevácky zbor, ktorý pravidelne vystupuje na miestnych podujatiach, ako aj na akciách slovenskej samosprávy, s kyticami slovenských a maďarských piesní. Najstarší členovia majú vyše osemdesiat rokov, najmladšími sú tri žiačky základnej školy. Zbor síce má k dispozícii tradičný ľudový kroj, ale podľa pani predsedníčky Nová Huta nikdy nemala typický vlastný kroj. Prvoradým cieľom spevákov je zachovať miestne slovenské piesne a odovzdať ich nasledujúcim generáciám. Členovia spomenutých telies a aktivisti raz ročne chodievajú na výlet, ktorý financujú v prvom rade z konkurzov. Navštevujú hlavne prírodné pozoruhodnosti a väčšie mestá na Slovensku.

Najmenšími pestovateľmi slovenskej kultúry v Novej Hute sú škôlkari. Do materskej školy chodí dvadsaťsedem detí. Miestne učiteľky Agneša Sziklaiová a Alžbeta Telekešová ich učia po slovensky hravou formou. Naučia deti základné pojmy z oblasti prírody, ľudského tela, hudby, učia ich básne, riekanky, piesne a zaoberajú sa aj situáciami z každodenného života. Na jar usporadúvajú rozprávkovú súťaž, na ktorej sa zúčastňujú aj deti z okolitých osád. To znamená, že keď dosiahnu školský vek, ovládajú základné slová. Tohto roku sa so škôlkou rozlúčilo osem detí a zapísalo sa pätnásť. Do základnej školy spolu so žiakmi z vyššieho stupňa z Répašskej Huty chodí osemdesiat žiakov. Inštitúciu vedie Edita Telekešová. Slovenčinu vyučujú 4 hodiny týždenne v rámci rozvrhu hodín. Po dokončení školy si deti osvoja jazyk na silnej základnej úrovni. Počas letných táborov v Hronci a vo Vysokých Tatrách s radosťou zisťujú, že vedia komunikovať so slovenskými deťmi. Absolventi ich školy pokračujú v stredoškolských štúdiách hlavne v Miškovci, posledné tri roky sa nikto neprihlásil do budapeštianskeho slovenského gymnázia. Napriek tomu slovenčina sa v obci teší veľkej popularite, niektorí rodičia si vyslovene žiadajú, aby sa ich deti učili jazyk ich predkov. Podľa slov pani predsedníčky v záujme zachovania slovenských tradícií a jazyka sa často úspešne uchádzajú o podporu nielen z domácich, ale aj zo zahraničných fondov.

Andrea Szabová Mataiszová