Dolnozemská osada Pitvaroš je z viacerých dôvodov dobre známa nielen v kruhu Slovákov žijúcich v Maďarsku, ale aj na Slovensku a v okolitých krajinách, kde žijú Slováci.

Obec leží v Čongrádskej župe, v tesnej blízkosti rumunských hraníc, má približne tisícpäťsto obyvateľov. Na periférii Pitvaroša už v XII. storočí žili ľudia, jeho názov sa prvýkrát písomne objavilo v XV. storočí. Počas tureckého vpádu obec bola spustošená. V XVII. storočí ju obývali slovenské rodiny zo vtedajšieho horného Uhorska, ktorí hľadali lepšiu existenciu. Hlavne v dobe panovania Márie Terézie a Jozefa II. priviezli evanjelickí aristokrati na svoje majetky slovenské rodiny. Tak vznikli na dolnozemských pustatinách Békešská Čaba, Slovenský Komlóš a Sarvaš. Koncom XVIII. storočia barón János Harukkern verboval Slovákov zo Zvolenskej, Hontianskej, Liptovskej, Gemerskej a Novohradskej župy do Nadlaku. Keďže niektorí zostali bez pôdy, prenajali si pitvarošské pusty a žili v mimoriadne ťažkých podmienkach. Na prelome storočia väčšina z nich žila chudobne, preto sa presťahovali do Spojených štátov amerických a do Francúzska. Uvoľnenie prišlo v XX. storočí, keď po druhej svetovej vojne dostali tu žijúci pozemky a možnosť rozvíjať svoj jazyk a kultúru, lebo sa obnovilo vyučovanie v slovenčine. Keď Benešove dekréty vytvorili možnosť presťahovať sa do Československa, Pitvaroš bol spomedzi slovenských obcí v Maďarsku prvý, ktorý sa v roku 1946 prihlásil na presídlenie. 11. apríla 1947 odišiel z dediny prvý transport presídlencov a do 14. mája ju opustilo spolu 2442 osôb, čiže asi dve tretiny všetkého obyvateľstva. Na Slovensku sa Pitvarošania pôvodne usídlili v obciach Senec, Sládkovičovo, Veľké Úľany, Reca, Malá a Veľká Mača. Pitvaroš preslávili okrem iných bývalá sólistka Opery Slovenského národného divadla Alžbeta Ondrušová Svobodová a unikátna súkromná národopisná zbierka významnej slovenskej aktivistky, vedúcej Slovenského klubu Alžbety Tószegiovej. Bohatý materiál dokumentujúci život pitvarošských Slovákov zhromaždila pre svoje potešenie a zároveň v záujme tunajších Slovákov.

Nedávno sme sa stretli s predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Pitvaroši Annou Lehoczkou, s ktorou sme sa zhovárali o minulosti a súčasnosti obce, ako aj o činnosti poslaneckého zboru.

Čo sa týka prítomnosti Slovákov v Pitvaroši, od druhého volebného cyklu zastupuje ich záujmy miestna slovenská samospráva pod vedením Anny Lehoczkej. Volený zbor sa snaží oživiť bohaté duchovné a kultúrne dedičstvo Slovákov. Prioritami sú v prvom rade jazyk, viera, kultúra a vecné pamiatky. Členmi zboru sú zástupca predsedníčky, odborný pracovník miestneho kultúrneho domu Július Tószegi, bývalý novinár a fotograf František Zelman a pracovníčka knižnice v Alberti a Ambrózke Zuzana Keményová Néveriová. Úspešne spolupracujú s obecnou samosprávou, občianskymi organizáciami, materskou a základnou školou, knižnicou, slovenským klubom a pávím krúžkom. Sú totiž presvedčení, že iba zomknutím síl sa dá niečo dosiahnuť. Za dôležité pokladajú aj družobné styky s okolitými slovenskými osadami, ako aj s celým regiónom. Bezprostredné kontakty im umožňujú navzájom si pomáhať. V záujme zachovávania a rozvíjania identity úzko spolupracujú so Slovenským osvetovým centrom CSS, ako aj s regionálnym strediskom SOC v Slovenskom Komlóši. Organizujú výstavy, kultúrne programy a autorské stretnutia so spisovateľmi, o ktoré prejavujú záujem nielen žiaci miestnej základnej školy, ale aj dospelí. So Slovenským klubom už tradične usporadúvajú Mikulášske oslavy, Vianoce, páračky a gastronomické večierky, na ktorých oživujú kulinárne tradície dolnozemských Slovákov. Úspešná je ich spolupráca so slovenskými klubmi v osadách Ambróz, Čabačud, Čorváš, Gerendáš, Telekgerendáš, Segedín, Slovenský Komlóš a Veľký Bánhedeš. Navzájom sa zúčastňujú na rôznych kultúrnych podujatiach a výletoch. Tradičné sú aj ich každoročné stretnutia v rámci Slovenského dňa, každoročne v apríli.

Slovenská samospráva v Pitvaroši bude mať tohto roku k dispozícií 209 tisíc forintov zo štátneho rozpočtu, prostriedky na akcie sa bude snažiť získať z rôznych fondov. Členovia voleného zboru sa už teraz chystajú na jesenné sčítanie ľudu, využívajú všetky prostriedky a fóra na agitovanie obyvateľov obce. Medzi dlhodobými cieľmi poslancov slovenskej samosprávy figuruje obohatenie Národopisnej zbierky, aktivizovanie mladých ľudí, oboznámenie ich s tradíciami našich predkov a užšia spolupráca so základnou a materskou školou. Pre dospelých by chceli usporiadať prezentáciu dolnozemských slovenských výtvarníkov, umelcov a našich slovenských spisovateľov, Deň obce, Majáles, Slovenský deň a Stretnutie priateľov Pitvarošu. Samozrejme naďalej sa budú zúčastňovať na celoštátnych a regionálnych slovenských podujatiach. S pani predsedníčkou sme sa rozlúčili v nádeji, že sa im podarí realizovať ich plány.

Andrea Szabová Mataiszová