Pozdvihnúť pivnú kultúru na úroveň vínnej – takéto ambície mal prvý pivný festival na Budínskom hrade.

V záplave letných festivalov to bolo skutočné osvieženie, dalo by sa povedať, že zavial nový vietor. Aj my sme boli účastníkmi tejto revolúcie...

Rovno sa ocitám na barikádach, veliteľom tohto oddielu je šéf menšieho, ale neustále silnejúceho pivovaru od mesta Miškovec István Kecskés, ktorý sa neštíti povedať toto: „Jestvovala maďarská vínna kultúra, ale u nás sa teraz začína pivná revolúcia. Kráčame po stopách nemeckých a českých bojovníkov. Milujem nemecké i české pivá, ale som lokálpatriot, mám rád najmä maďarské a predovšetkým naše vlastné.“

Netušil som, že hneď narazím na absolútne novinky, ako je tekvicové či prosové pivo, ale je tu aj višňové a banánové.

„Som pionierom vo výrobe višňového a tekvicového piva, ďalší kolegovia vyrábajú ďumbierové, banánové a pod názvom Korty, čiže Hlt zosobášili už aj pivo s vínom,“ - dodáva majster.

Preboha, pivo s vínom plus pálenkou sa spájali kedysi len na drsných chlapských zábavách. Ale poďme na ďalšiu barikádu! Vchádzam na tzv. Leví dvor, je to národná kultúrna pamiatka, kde ma víta pomerne divoká hudba. A rovno dom belgických pív s názvom Delirium tremens. Pýtam sa výčapníka, ktoré by mi odporúčal a prečo. Nuž, ako ináč, Delirium, lebo je korenisté, silné a telnaté. Pijem teda belgické pivo Delirium tremens, má chuť ako višne, z tohto by som delirium tremens určite nechcel dostať, to by bol strašne krutý ďalší deň.

Nezostáva nič iné, než utekať na takmer domáce vody či pivné pole. Na úplne domáce nemôžem, pretože slovenské remeselnícke pivá tu zastúpené nie sú, akurát jedna veľká značka, tú však vyrábajú v licencii už v Maďarsku. Bratia Česi sú akosi šikovnejší. Ako sa sem vôbec dostáva mok z - pre mňa doteraz neznámeho - malého moravského pivovaru?

„Prakticky tak, že sme boli pred rokom u Čechov lyžovať, dali sme si ich miestne pivo, nesmierne nám chutilo, a náhodou sme narazili aj na majiteľa pivovaru. Porozprávali sme sa pri tomto pive dlho do noci a vlastne sme sa dohodli, že ho budeme dovážať,“ vysvetľuje transakciu Gábor Sebestyén zo západného Maďarska, ktorý sa teší, že toto pivo už dodávajú aj do budapeštianskych reštaurácií, mesačne dovážajú dva kamióny. Aké jednoduché!

Pivo je – v istých medziach – inšpirujúcim nápojom. Viem to aj preto, lebo som vymyslel nové maďarské slovo a ujalo sa. Teta pri zariadení, ktoré je na pivnom festivale neodmysliteľné, mi hovorí, že sa platí dobrovoľne, koľko chcem, je to vlastne „tringelt“, čo maďarčina vyjadruje ako „borravaló“ - na víno. Okamžite ma zachváti novátorský, až revolučný duch a navrhujem jej, aby odteraz používala výraz na pivo. Neváha a odteraz vyzýva kunčaftov, aby zaplatili, takto: „Sörrevalóóó…”

Gregor Martin Papucsek