O histórii príchodu prvých Slovákov a založení osady Alberti (teraz Albertirša) v Peštianskej stolici, ako aj o oslavách jej trojstého výročia, ktoré uviedlo začiatkom septembra stretnutie slovenských evanjelikov z okolia Pešti, sa už v Ľudových novinách písalo.

Rozhodujúce dvojdňové oslavy prebiehali koncom septembra. Keďže som bol na ne pozvaný ako hosť spolupracujúci pri bádaní a spracovaní histórie príchodu a usadenia sa prvých Slovákov v Alberti, zvolil som si zložitejšiu, ale pre mňa poučnejšiu cestu autom na miesto osláv. Z pôtorskej rodnej postati som sa vybral ráno o siedmej hodine „slovenskou“ trasou cez Balašské Ďarmoty a rad za sebou nasledujúcich, v minulosti Slovákmi osídlených obcí Novohradskej a Peštianskej stolice. Prechádzal som obcami, kde vždy nachádzam nové stopy a poznatky o tamojších Slovákoch. O jedných viac, o druhých menej viditeľných. Takými obcami a mestami na ceste do Alberti boli mne dobre známe Sudice, Mohora, Galgaguta, Pišpek, Ďurka, Jača, Domoň, menej známe Gedeľov, Išaseg, Demrov, Maglód, Peterka, Monor, Pilíš a dnes už pre mňa dobre známe cieľové mesto Albertirša. Dorazil som v sobotu tesne po obede a podarilo sa mi zastihnúť na dvore evanjelickej školy prebiehajúcu súťaž v pečení tradičných slovenských pochúťok - kapustníkov. Kolektívy slovenských žien z Alberti, Bíne, Dabašu-Šáre, Irše, Maglódu, Pilíša, Sarvaša a Albertirše súťažili o najchutnejší koláč. Víťazstvo si nenechali ujsť kuchárky zo Slovenskej samosprávy v Alberti. Za družstvo prevzala prvú cenu Judita Mužíková. Každý kolektív uplatnil svoj recept, všetky kapustníky boli chutné, aj preto sa tak rýchlo vypredali.

Sviatočný deň spestrili vystúpenia speváckych a tanečných súborov na pódiu medzi kostolom a základnou školou, prehliadka rázovitých krojov z okolitých Slovákmi osídlených obcí, ukážky spoločenských tancov, plieskanie bičom (karikášom)... Organizátori osláv si nezabudli pripomenúť túto významnú udalosť mesta aj expozíciou najstarších písaných dokumentov, fotografií, starých tlačí, máp, obrazov a trojrozmerných dobových predmetov, ktorá bola inštalovaná vďaka scenáru Ladislava Revuczkého vo výstavnej sieni miestneho kultúrneho strediska. Tristoročnú históriu založenia Alberti a tunajšieho evanjelického zboru spracovala do knižnej podoby autorka Melinda Ivaničová a ako bolo vidieť, o knižku prejavili Alberťania záujem.

Na druhý deň pokračovali oslavy dopoludňajšou bohoslužbou. Popoludňajší program začal zoradením konských povozov pred kostolom, na ktorých sa viezli mladí a najstarší Slováci oblečení v dobových krojoch a ľuďom na ulici symbolicky pripomenuli príchod prvých slovenských evanjelikov na 27 vozoch na pustatinu Alberti. Na jednom z vozov, ktoré prešli Peštianskou ulicou až po Námestie Alžbety v Irši a späť, sedel aj jeden z najstarších albertských Slovákov – 81-ročný Ján Košťalik, ktorý je v meste jedným z tých, s ktorými sa dá ešte rozprávať po slovensky. - Ani ja som sa už v škole neučil po slovensky, ale moji rodičia a starí rodičia sa medzi sebou zhovárali po slovensky a je len samozrejmé, že sa tak rozprávali aj so mnou. Mojou manželkou je Anka Košková, s ktorou máme dve dcéry, jedna žije v Alberti a druhá v Budapešti, – vyznal sa o svojom slovenskom pôvode. Nebol však sám, kto celkom dobre vedel po slovensky. Našli sa aj takí, ktorí mi zaspievali slovenské piesne a po slovensky zarecitovali básne od Janka Kráľa a Alexandra Petroviča - Sándora Petőfiho. Takými boli napríklad Michal Cerman a Ján Lehocký. Zažil som aj príjemné prekvapenie. V tento deň ma oslovila rodina Kukučkovcov, ktorá podľa zanechaného odkazu svojich predkov neprišla do Alberti v prvej vlne, ale o niečo neskôr. Od Kataríny Kukučkovej som sa dozvedel, že pochádzajú z novohradského Pôtra. To ma ako pôtorského rodáka veľmi potešilo. Priznám sa, že takú dobrú správu som v týchto končinách neočakával. Po alegorickom sprievode nasledovalo vystúpenie súborov. Na záver primátor dvanásťtisícového mesta Albertirša László Fazekas prevzal kľúč od mesta a poďakoval sa všetkým účinkujúcim a súťažiacim.

Záver jubilejných osláv začal v nedeľu 2. októbra evanjelickou bohoslužbou, ktorú slúžil popri domácej farárke Kristíne Túriovej biskup Tamás Fabinyi. Pokračoval kultúrnym programom a záverečným stretnutím organizátorov so zástupcami štátnych orgánov a spoločensko-politických organizácií, počas ktorého vyhodnotili priebeh osláv. Keďže som sa podieľal na bádaní histórie o príchode prvých Slovákov a založení Alberti, organizátori mi za túto službu udelili čestné uznanie a odovzdali jubilejnú medailu. Osláv sa zúčastnili hostia a viaceré delegácie partnerských miest zo zahraničia, medzi nimi aj delegácia mesta Malacky. Slováci a Maďari z Albertirše túto historickú udalosť spoločne dôstojne oslávili.

Ján Jančovic