Zomknutie síl v občianskej sfére môže znamenať oživenie krásnej slovenskej osady na úpätí Matry.

Novohradská župa je chýrna svojimi prírodnými krásami a zlou finančnou situáciou. Chudoba tu je každodenný jav a prvoradá musí byť podpora rodín, až potom môže prísť do úvahy skrášľovanie prostredia. V Suchej Hute sa však pred tromi rokmi rozhodli, že v krajšom okolí sa človeku otvoria nové možnosti aj v cestovnom ruchu a preto podali súbeh na obnovu hlavného námestia.

Táto dedinka v severnej časti Matry leží 6 km severne od vrchu Galyatető. Pozostáva z dvoch častí, zo Suchej (Szuha) a zo Suchej Huty (Mátraalmás), v ktorých žijú Maďari a Slováci. Vznik a vývoj dvoch častí osady je odlišný, veď kým Suchá bola typickou poľnohospodárskou horskou obcou, zatiaľ Suchú Hutu osídlili nemeckí, poľskí a slovenskí remeselníci, teda obec bola skôr priemyselného typu.

Obyvatelia Suchej Huty sa zaoberali pálením dreveného uhlia a výrobou potaše – uhličitanu draselného (hamuzsír), potrebnej k výrobe skla. Sklári sem prichádzali koncom 18. storočia. Sklárska huta bola postavená v roku 1777. Vývoj osady vždy ovplyvňovali okolité lesy. Výroba skla zanikla v roku 1830, vystriedalo ju pálenie tehál a koncom storočia sa stala dominantnou ťažba a spracovanie dreva. Zmena spôsobu života však nemala vplyv na uzavretosť dediny. Roku 1940 mala osada 448 obyvateľov, ich počet však v dôsledku presídľovacej akcie v rokoch 1946-47 drasticky klesol. V 50. rokoch sa obe obce zblížili, administratívne sa spojili – mali spoločnú obecnú radu. Po spoločenskom prevrate v Suchej vznikla samospráva na čele so starostom, ktorý má stránkové hodiny aj v Suchej Hute. V súčasnosti majú osady spolu o niečo viac ako 600 obyvateľov, z toho približne 100 žije v časti Suchá Huta. Tu v roku 1994 vznikla slovenská menšinová samospráva. V súčasnosti ju vedie Štefan Peták, bývalý riaditeľ Maďarskej televízie a šéfredaktor Redakcie pre národnostné a regionálne programy. Agilný dôchodca rozprúdil stojatú vodu v obci na úpätí Matry.

Iniciátorom obnovenia hlavného námestia, do ktorého ústi všetkých päť ulíc osady, je občianska organizácia Pre Suchú Hutu, predsedom ktorej je líder slovenského voleného zboru. Spolu s vedením obce sa rozhodli, že podajú žiadosť o podporu na Ministerstvo rozvoja vidieka MR. Mimochodom, aj samotný projekt podalo združenie a nie samospráva, aby takto ušetrili na potrebnú vlastnú čiastku, ktorá by v prípade samosprávy predstavovala milión forintov. Občianske zoskupenia nemuseli prispieť vlastným zdrojom. Z fondu na rozvoj vidieckeho turizmu v rámci programu Nové Maďarsko získali osem miliónov forintov. Námestie dostalo nový asfaltový povrch, parčík s novými rastlinami, lavičky, ba pri potoku vybudovali amfiteáter. Na otváracej slávnosti spojil prítomných spoločný spev a bolo dobré počuť v prekrásnej prírode jazyk našich predkov. Isté je aj to, že starší obyvatelia Suchej Huty spievali slovenské pesničky spolu so spevákmi a ako nám prezradil Š. Peták, dodnes viacerí hovoria po slovensky.

Štefan Peták niekoľkými slovami priblížil proces vybudovania nového hlavného námestia od zrodu myšlienky až po jej realizáciu. Ako povedal, týmto sa naplnilo trojročné úsilie členov organizácie, ktorí prispeli k projektu, čím mohli: jedni pomáhali pri vybavovaní formalít, ďalší sadili kríky a stromy. Veľký prínos pre samotný projekt znamenala snaha členov združenia o zlepšenie infraštruktúry obce. „V tejto osade nie je už ani farár, ani škola, ani pošta,“ poznamenal s ľútosťou pán predseda, ale zároveň bolo v jeho očiach vidieť aj nádej, že v tejto osade, kde väčší „ruch“ zvykne byť iba koncom týždňa, keď do starých domov prídu ich majitelia z veľkých miest, sa raz rozbehne život.

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 Suchú a Suchú Hutu obýva 745 ľudí, z nich 16 sa hlásilo k slovenskej národnosti a 18 pokladalo slovenčinu za svoj materinský jazyk. Podľa Š. Petáka však 75 percent obyvateľov je slovenského pôvodu, slovenčina je tu bežná na každom kroku - na ulici, v obchode. Medzi plánmi slovenskej samosprávy a združenia figuruje vytvorenie obecného múzea na poschodí obecného domu, kde nie sú využité dve miestnosti. V múzeu by chceli zachovať tie pamiatky, ktoré sa zachovali po voľakedajších remeselníkoch a ktoré neodniesli pracovníci Etnografického múzea. V súčasnosti sú v obecnom dome vystavené zaujímavé starobylé fotografie remeselníkov a obyvateľov Suchej Huty.

Pomáha im aj starosta osady Zoltán Tóth, ktorý všemožne podporuje iniciatívy združenia. Jedným z hlavných bodov jeho programu je dosiahnuť, aby tieto dve osady boli rovnako zvýhodňova. Popýšil sa aj ďalším úspešným projektom: získali 43 miliónov forintov na obnovu ciest a kanálov, investíciu treba realizovať do konca roka. Vyľudňovanie je, žiaľ, stálym rizikovým faktorom aj hospodársky vyspelejšej časti osady. V istom slova zmysle je to však aj kvôli tomu, že 90 percent suchohuťanských žiakov pokračuje v štúdiách na vysokej škole, čo je potešujúci fakt. Väčšina z nich sa po skončení štúdií nevráti domov. Viacerí idú za prácou aj do zahraničia. „Na jednej strane sme veľmi hrdí na to, že máme takú talentovanú mládež, ale na druhej strane je nám ľúto, že odchádzajú,“ povedal starosta. V Suchej je už iba škôlka s 26 deťmi, školu museli zrušiť v predošlom volebnom cykle.

„Máme veľmi dobré kontakty so slovenskou samosprávou, veď máme spoločný cieľ - pomáhať obyvateľom oboch častí obce. Chceme ich spájať a nie rozdeľovať, zatiaľ sa tak vidí, že sa nám to darí,“ dodal Z. Tóth, ktorý s humorom dodal, že obyvatelia Suchej Huty ho vždy s láskou vítajú, hlavne pre jeho meno, ale aj preto, lebo k nim chodí už 50 rokov. Sprvu so svojím otcom, ktorý prevádzkoval miestne kino, potom od neho prevzal túto prácu on, neskôr ako učiteľ a celý čas ako poľovník. V súčasnosti ho najviac trápi, ako vyriešiť nahromadenú dlžobu obce a realizovať reformu využívania dostupných finančných zdrojov. Medzi dlhodobými plánmi obce je aj rozšírenie cestovného ruchu a to nielen v zimnej, ale aj v letnej sezóne, napr. formou pretekov v extrémnej horskej cyklistike. Najväčšími lákadlami turistov je čistý horský vzduch, matranská príroda a zjazdárska dráha.

Eva Patayová Fábiánová