Ráno v Zuberci nás prekvapilo chladom. Ešte väčšie prekvapenie nás čakalo po raňajkách. Krátka cesta autobusom naprieč Roháčskou dolinou v Západných Tatrách bola ako menší skok do budúcnosti – z jesene do zimy...

Keď sme vystupovali z autobusu pri Ťatliakovej chate v nadmorskej výške 1393 metrov, naše topánky sa zaborili do vrstvy snehu. Zopár škrípavých krokov nás priviedlo k cieľu našej púte, Ťatliakovmu jazeru. Pohľad na jeho zamrznuté vlny obklopené zasneženými štítmi priam vyrážal dych. Niet divu, že do vykúreného autobusu sme sa po dvadsiatich minútach vracali obohatení nielen o krásne vizuálne zážitky, ale podaktorí aj o zárodok statočnej nádchy.

Len niekoľko kilometrov od jazera (a opäť v jesennom ročnom období) nás potom radostne privítal riaditeľ a sprievodca Múzea oravskej dediny Richard Janoštín. Po pozdravných slovách na chvíľku zmizol, aby sa vzápätí objavil s heligónkou na hrudi a svoju prednášku počas púte skanzenom okorenil ukážkami miestneho hudobného folklóru.

Dozvedeli sme sa, že toto múzeum začali budovať koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia na bývalých pasienkoch. V súčasnosti tu čaká návštevníkov viac ako päťdesiat stavieb ľudovej architektúry, ktoré sú rozčlenené do niekoľkých častí sústreďujúcich charakteristické typy budov regiónu: Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy, Mlynisko a za osobitú zmienku stojí gotický kostol sv. Alžbety Uhorskej zo začiatku pätnásteho storočia z obce Zábrež, týčiaci sa nad skanzenom. Pán Janoštín nám ďalšie dielo svojej nevysychajúcej studnice melódií zahral práve na malom barokovom organe tohto domu Božieho.

Samozrejmosťou tak v kostole, ako aj v každej budove skanzenu bol autentický nábytok a náradie. Prítomnosť domácich zvierat (a v lete aj pestovanie pre Oravu typických plodín) vytvárala dojem, ako keby dedina bola stále živá. Od nášho sprievodcu sme sa dozvedeli, že návštevníkov počas celého roka čakajú viaceré pravidelné i príležitostné programy, ako napríklad „Ozveny tradícií“, „Remeslá na dedine“, alebo „Zahrajme sa ako kedysi“, z ktorých najmä posledný je obľúbeným cieľom školských výletov.

Nádherná príroda, krásne udržiavané, živé expozície a sympatický, otvorený, oravský folklór dokonale ovládajúci sprievodca, ktorý nás na záver túry pohostil aj hafirovicou (vynikajúcim likérom vyrobeným z čučoriedok nazbieraných nad obcou Zuberec), v nás zanechali len tie najlepšie dojmy. Mapu múzea, otváracie hodiny, cenník lístkov, programy, kontakty i všetky ďalšie informácie v prípade záujmu nájdete na stránke http://muzeum.zuberec.sk/.

Bohatší o nové zážitky a zohrievaní čučoriedkovicou sme sa po rozlúčke vybrali ďalej, na slávny Oravský hrad, o ktorom vám ale porozprávame v nasledujúcom príspevku.

Zlatko Papuček