Jedinečnou pozoruhodnosťou slovenskej novohradskej osady Bír je nezvyčajný prírodný útvar, andezitové stĺporadie, pozostatok vulkanickej činnosti spred 18-19 miliónov rokov...

Obec leží na úpätí Čerhátskeho pohoria, 70 km severovýchodne od Budapešti. Pôvodne v 13. storočí patrila rodu Kökényesovcov-Radnótovcov. V roku 1439 ju spomínajú ako majetok Istvána Báthoryho, patriaci k hradu v Bujáku. Roku 1770 sa stala majetkom rodiny Esterházyovcov. V čase tureckej nadvlády počet obyvateľov rázne klesol, preto sem zemepáni lákali poddaných z územia dnešného Slovenska. Predkovia Slovákov prišli do obce v roku 1693 z okolia Zvolena, o čom svedčia aj miestne priezviská ako Ostrolúcky - z Ostrej Lúky, Očovský - z Očovej, atď. Bír má priateľské styky s obcou Ostrá Lúka.

Osada dlhé roky administratívne patrila k okolitým obciam, osamostatnila sa v roku 1991 a od roku 1992 má vlastný obecný úrad. Starostom je už druhý volebný cyklus János Matics. Aj keď nepochádza z Bíru, presťahoval sa sem pred predošlými voľbami z Gárdonyu, Bírania mu dôverujú, veď ho znovu zvolili na čelo obce.

Škola a obecný úrad sú v jednej budove, blízko ktorej je aj škôlka, ktorá je pridruženou inštitúciou Materskej školy vo Veňarci. V oboch bírskych inštitúciách sa slovenčina vyučuje ako predmet. V škole je v súčasnosti iba málo detí, žiaci vyšších ročníkov dochádzajú do Veňarca, teda majú možnosť pokračovať v osvojovaní si slovenského jazyka. Päť miliónov forintov získala škola v súbehu na výmenu okien a dverí.

Kultúrny dom obnovili tiež z grantov a pred tromi rokmi vybudovali ihrisko, ktoré používajú škôlkari aj žiaci základnej školy. Podobne pred tromi rokmi spolu s evanjelickým cirkevným zborom postavili pec. Miestny evanjelický kostol je chránenou umeleckou pamiatkou, vybudovali ho roku 1721 na základoch stredovekého chrámu. Napriek viacerým prestavbám sa tu dodnes nachádzajú gotické prvky zo 14. storočia. Evanjelický cirkevný zbor je veľmi aktívny: vo svojom spoločenskom dome vytvoril ubytovacie priestory pre približne 30 osôb. Možno tu usporadúvať detské a mládežnícke tábory, pobyt sa dá spojiť s pečením v tradičnej peci a prechádzkami po okolí. V Bíri majú modlitebný dom aj baptisti.

Ako nás informoval J. Matics, obci sa podarilo získať granty na umiestnenie bezpečnostných kamier. Športový oddiel by chcel dobudovať šatňu z konkurzných peňazí a obecná samospráva sa uchádzala o prostriedky na vybudovanie bioelektrárne využívajúcej odpadovú vodu a druhotné suroviny. Bioelektráreň by zabezpečovala kúrenie a výrobu elektriny pre osadu, prípadne aj pre susedné obce. Toto sú však iba plány, súbehy zatiaľ alebo nevypísali, alebo ich ešte nevyhodnotili.

Približne pred 150 rokmi postavili v severovýchodnej časti obce rad pivníc, ktoré dnes slúžia ako turistická atrakcia. Dve z nich pochádzajú z roku 1663.

Pred 50-80 rokmi patrila k Bíru rozsiahla sieť samôt, v súčasnosti sa zachovali iba pomenovania jednotlivých častí chotára. Kaštieľ nachádzajúci sa blízko Bíru prerobili na penzión, ktorý vlastní bývalý starosta, člen slovenskej samosprávy Ladislav Maczó. On je majiteľ a prevádzkovateľ Múzea Rádia slobodná Európa, ktoré láka turistov do novohradského Bíru. Vyše tristo rozhlasových prijímačov, magnetofónov a starých gramofónov pozbierali obyvatelia a L. Maczó za necelé dva mesiace. Väčšina exponátov pochádza zo štyridsiatych rokov minulého storočia, ale nájdeme medzi nimi aj gramofón z roku 1914, aké sú v Maďarsku iba na dvoch miestach.

Podľa sčítania ľudu roku 2001 sa spomedzi 436 obyvateľov Bíru prihlásilo k slovenskej národnosti 68 občanov a 11 obyvateľov pokladá slovenčinu za svoj materinský jazyk.

Slovenská samospráva tu pôsobí už tretí cyklus. V súčasnosti má nové vedenie – predsedníčkou je Monika Feketeová Karabová. Svoje najväčšie podujatie plánuje až v tento rok. Slovenský ples by mal spojiť rozvadených dedinčanov, nakoľko členovia slovenského zboru sa sťažujú na neefektívnu spoluprácu s väčšinovým zborom. Na čele národnostného zboru sú mladí, veľmi agilní ľudia plní života. Ich prvým krokom bolo podporovanie novej tanečnej skupiny, ktorá pod vedením Ladislava Budaiho nacvičuje ľudové a moderné tance. Prvé verejné vystúpenie mala vlani v lete v Banke, na Novohradskom národnostnom stretnutí. Členovia skupiny by privítali možnosť predstaviť sa aj v iných obciach napríklad s Trenčianskymi tancami. Čo sa týka vzťahu medzi slovenskou a obecnou samosprávou, žiaľ, nemôžeme povedať, že by bol bezproblémový. V čase našej návštevy sa údajne začal zlepšovať, ale napríklad „veľká“ samospráva nechcela založiť zvlášť podúčet pre národnostnú, hoci je to jej povinnosťou. Slovenskí poslanci sa ťažko dostanú do priestorov slovenského klubu, ktoré by chceli využívať na spoločenské účely. Hoci často musia bojovať za svoje práva, nevzdávajú sa a hľadajú nové možnosti, napríklad formou organizovania trojstretnutí Bír - Bokor - Terany. Tieto tri slovenské osady vytvorili spoluprácu, na základe ktorej sa navzájom navštevujú a spoločne hľadajú možnosti na zlepšenie života Slovákov v Novohrade.

Eva Patayová Fábiánová