Slovenská samospráva v Békešskej Čabe, Čabianska organizácia Slovákov (ČOS) a Dom slovenskej kultúry (DSK) na priečelí stánku slovenskej kultúry umiestnili pamätnú tabuľu evanjelického učiteľa a publicistu Jána Pravdoľuba Bellu.

Pri tejto príležitosti 19. decembra v Dome slovenskej kultúry spomínali na čabianskeho učiteľa a publicistu, ktorý sa narodil 5. decembra 1836 v Liptovskom Mikuláši. Osobnosť a činnosť J. P. Bellu priblížil predseda ČOS, stredoškolský profesor dejepisu Michal Lásik. Dozvedeli sme sa, že Ján Pravdoľub Bella po skončení základnej školy sa učil za remenára. Vandroval cez Levoču, Miškovec, Dunaföldvár, Pešť až na Dolnú zem. V Pešti bol notárom slovenskej evanjelickej cirkvi, neskoršie pôsobil ako hostinský, bol úradníkom banky Slovenia a zapojil sa do národného hnutia. Od roku 1874 pôsobil 22 rokov ako učiteľ v Békešskej Čabe. Po odchode do dôchodku v roku 1896 žil do roku 1912 v Békešskej Čabe. Zomrel 27. marca 1924 v Bratislave. Zanechal nám bohatú literatúru, básne, články o výchove remeselníckej mládeže, o zdravotníctve, včelárstve a ovocinárstve. Zostavil učebnice a čítanky pre slovenské ľudové školy. Dokumentárnu hodnotu majú jeho články o Slovákoch v Békešskej Čabe a o ich zvykoch, ktoré uverejnil v Slovenských pohľadoch. Jeho pozostalosť je uložená v Literárnom archíve Matice slovenskej.

Po krátkej prednáške o živote a tvorbe J. P. Bellu generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo a člen vedenia ČOS Ondrej Hanko položili veniec k jeho pamätnej tabuli.

Ján Pravdoľub Bella bol učiteľom významnej osobnosti mesta Ondreja Likera Áchima, ktorý mal vlani dve výročia. Pri príležitosti centenária úmrtia z iniciatívy Čabianskej organizácie Slovákov a Domu slovenskej kultúry v spolupráci s miestnou slovenskou samosprávou a so zastupiteľským zborom mesta umiestnili jeho pamätnú tabuľu v stĺporadí budovy mestského úradu. Na čabianskeho politika, zakladateľa prvej roľníckej strany v Uhorsku spomínala poslankyňa mestského zboru, predsedníčka župnej slovenskej samosprávy Helena Čičeľová. Vo svojom slávnostnom prejave spomenula jeden príbeh, ktorý hovoria o Áchimovi na Čabe. Vraj v čase volieb Áchim zoskupil občanov žijúcich na okolitých sálašoch a spolu išli voliť do mesta. Cestou do Békešskej Čaby spievali evanjelické cirkevné piesne z Tranoscia. Jeho najmilšia bola Pán Bůh jest síla má. Po jeho smrti veľa ráz spievali túto pieseň spomínajúc jeho osobu. „Nože, túto Áchimovu zaspievajme!“ – žiadajú najstarší ešte aj dnes.

Po prejave generálny konzul Š. Daňo v sprievode člena vedenia ČOS Mateja Králika položili veniec k pamätnej tabuli O. L. Áchima.

I. Očovská