Slovenská národná knižnica patrí medzi tie inštitúcie na Slovensku, ktoré majú pravidelné kontakty so slovenskou národnosťou v Maďarsku. Jednou z jej úloh je totiž zbieranie zahraničných slovacík, t. j. literatúry, ktorá vychádza v zahraničí po slovensky, od slovenských autorov, o Slovákoch, o Slovensku a o slovenských veciach.

S pracovníčkou knižnice Gabrielou Hamranovou, ktorá má na starosti prípravu bibliografie zahraničných slovacík, sme sa rozprávali o tomto segmente činnosti SNK.

- Čo sa týka mojej úlohy, bibliografie zahraničných slovacík, aj po nedávnych organizačných zmenách v našej inštitúcii pokračuje tak, ako pred vyše dvadsiatimi rokmi začala. Zmena nastala v tom, že táto úloha je v súčasnosti začlenená do Sekcie dejín knižnej kultúry. Úloha vznikla ako Zahraničné slovaciká. Knihy. Evidenčný rad Slovenskej národnej bibliografie v Národnom bibliografickom ústave SNK v roku 1990 aj vďaka zmeneným politickým pomerom. Vieme, že pred rokom 1990 neboli slovenské publikácie a časopisy zo zahraničia v našich inštitúciách sprístupňované. V Slovenskej národnej knižnici boli slovaciká zo západnej časti označované ako prohibitá (zakázané – pozn. red.) a z okolitých štátov, kde žije slovenská národnostná menšina, boli označované ako krajanská literatúra písmenom K. Tieto signatúry knižných dokumentov neboli bežným čitateľom prístupné, mohli sa požičiavať len na určité účely. Po uvoľnení pomerov sa prejavil veľký záujem o túto literatúru zo strany používateľov knižnice, ale aj zo strany opačnej, spoza hraníc, sprístupniť túto literatúru a tak nastal veľký prílev kníh a dokumentov zo zahraničia do SNK. V prvých rokoch sme spracovávali hlavne exilovú literatúru, ktorá bola pred r. 1990 viac zakazovaná a veľmi veľa jej chýbalo. V ďalších rokoch sme zistili, aké veľké medzery sú aj v literatúre a publikáciách z okolitých krajín, ktoré buď vydávajú Slováci ako národnostná menšina, alebo sa ich týkajú, prípadne sa týkajú aj Slovenska, Slovákov, slovenských vecí. V zmysle knižničného zákona z roku 2000 vznikla samostatná Slovenská národná knižnica, ktorá predtým fungovala v rámci Matice slovenskej. V tom období sme sa začali zameriavať aj na komunity Slovákov v zahraničí a začali sme uskutočňovať prieskum zahraničných slovacík. Ako prvé na vyhľadávanie relevantných publikácií (heuristický prieskum) sme vytipovali Báčsky Petrovec a Békešskú Čabu. V Petrovci som bola veľmi milo prekvapená úrovňou knižnice, ktorá poskytuje ozaj mnohostranné služby, má rôznych používateľov, komunikuje sa takmer výlučne v slovenčine. Okrem toho má precízne budovanú regionálnu zbierku, čo mi veľmi uľahčilo prácu. V Békešskej Čabe síce takáto knižnica neexistuje, ale sídli tu viacero inštitúcií, ktoré boli cieľom môjho prieskumu. Zapôsobila na mňa aj atmosféra medzi Slovákmi v inštitúciách, ktoré som navštívila, všetci boli naklonení mojej úlohe, takže výsledky prieskumu boli viac ako uspokojivé. Odvtedy sme plánovali každoročne niekoľko pracovných ciest do stredísk, kde žijú Slováci, aby sme zistili, aké knižnice, resp. inštitúcie tam fungujú, akú spoluprácu možno nadviazať, akú majú vydavateľskú činnosť v oblasti slovacík, ale aj preto, aby sa tam dozvedeli, že SNK má zo zákona povinnosť zbierať, spracovať, sprístupňovať, ale aj zachovať pre budúce generácie i zahraničnoslovacikálnu produkciu.

- Približne z koľkých štátov pochádza tento materiál a aké množstvo sa zozbieralo odvtedy, ako vykonávate túto úlohu?

- Ročný prírastok je približne 800-1300 knižných publikácií zahraničných slovacík, z toho najmenej tretina sú slovaciká, vydávané slovenskou národnostnou menšinou v okolitých štátoch. Patria medzi ne nielen slovenské, v slovenčine, alebo od slovenských autorov či od autorov, ktorí sa hlásia k slovenskému pôvodu, ale aj obsahové slovaciká, čo je najrozsiahlejší aspekt, pretože sa snažíme získať a spracovať tieto publikácie z celého sveta, kde sa píše o Slovensku, alebo o Slovákoch, slovenských veciach. Z koľkých štátov prichádzajú slovaciká na spracovanie, možno ťažko vyčísliť, vlastne z celého sveta, aj jazyková škála je široká (ročne asi v sedemnástich jazykoch). Čo sa týka okolitých štátov, bola som prekvapená produkciou, ktorá existuje na ich území a ktorá mapuje ich súčasné aktivity. Zistila som, že medzery v bibliografii zahraničných slovacík sú značné, chýbali publikácie, ktoré vydávajú menšinové samosprávy alebo slovenské obce a slovenské spolky v Maďarsku. Tie vychádzajú v malom náklade, nie sú predmetom spracovania národnej bibliografie daného štátu, takže informácia o nich je sťažená a oddelenie akvizície SNK ich nemá ako získať. Toto naše oddelenie spolupracuje s oddelením výmeny v Celoštátnej Széchenyiho knižnici, čiže niektoré publikácie získavame touto cestou a niektoré výmenou s knižnicami ako je Slovenské dokumentačné centrum, župná knižnica v Békešskej Čabe a dúfame, že pribudnú aj ďalšie. Práve sa chystáme na prieskum do pilíšskej oblasti. Tú ešte nemáme preskúmanú, ale vieme, že v Pilíšskej Čabe vydávajú tri edície, ktoré sú zrejme všetky slovacikálne, no zatiaľ máme z nich len niektoré publikácie.

- Je to teda systematické spoznávanie terénu…

- Áno, je to nevyhnutné, ak sa snažíme o čo najúplnejšiu bibliografiu, ale ide aj o sprostredkovanie informácií o úlohách Slovenskej národnej knižnice, aby sa vedelo aj v slovenských komunitách v zahraničí, aký význam má aj pre nich, ak SNK ich publikácie spracuje a vystaví na internete. Každá spracovaná publikácia je sprístupnená, náš on-line katalóg je súčasťou Európskej knižnice (The European Library), je k nemu prístup z celého sveta. Myslím si, že je to na prospech knižnice, ale hlavne na prospech Slovákov v zahraničí. Okrem toho zahraničné slovaciká spracované na našom pracovisku v rokoch 1990-2001 vychádzali tlačou vo forme ročenky, do roku 2005 boli na CD ROM Slovenská národná bibliografia. Doteraz sme do databázy Zahraničné slovaciká spracovali vyše 16 000 kníh. V súčasnosti pripravujeme bibliografický portál, kde bude celá databáza Zahraničné slovaciká vystavená samostatne, pričom bude sústavne doplňovaná.

- Spomínali ste, že vaším hlavným partnerom pre spoluprácu je Széchenyiho knižnica, ale máte veľmi dobré kontakty aj so Slovenským dokumentačným centrom. V čom spočíva táto spolupráca?

- V Slovenskom dokumentačnom centre som bola na prieskume v roku 2008. Zistila som tam veľa publikácií, ktoré u nás chýbali. Odvtedy sa s riaditeľkou Annou Sabadošovou snažíme vymieňať si publikácie. Je to zvlášť dôležité v prípade drobnej tlače, ku ktorej je ťažký prístup a práve tá najviac vypovedá o činnosti Slovákov v zahraničí, lebo sa bezprostredne týka ich života, informuje o tom, čo konkrétne sa tam deje. To môže byť v budúcnosti i v súčasnosti veľmi dôležité pre výskum dejín Slovákov v zahraničí. SDC nám pomohlo aj s kompletizovaním slovenských periodík vydávaných v Maďarsku.

- Máte vyhradené nejaké prostriedky na nákup dokumentov?

- Oddelenie doplňovania fondov má finančné prostriedky na nákup literatúry. Čiže keď príde požiadavka, že potrebujú napr. učebnice slovenčiny, toto oddelenie ich zakúpi a pošle ich partnerovi. Výmenných partnerov máme v každom štáte viacero. Spravidla sú to národné knižnice, ktoré spolupracujú na základe oficiálnej dohody, ale dohody, či ústne alebo písomné, máme aj s inými knižnicami a spolkami, napr. s Knižnicou Štefana Homolu a Slovenským vydavateľským centrom v Báčskom Petrovci, Ústrednou knižnicou Slovákov v Chorvátsku so sídlom v Našiciach, Spolkom Slovákov v Poľsku so sídlom v Krakove, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku takisto pravidelne posiela svoje vydania do SNK. Snažíme sa nadviazať spoluprácu na báze dohody aj s ďalšími slovenskými knižnicami.

- Prínosné bude pre každého, ak sa uskutoční digitalizácia zahraničných slovacík, ktoré sa nachádzajú v SNK. Môžete nám povedať, v akom štádiu je momentálne tento proces?

- Momentálne sa pripravujú projekty na dokončenie stavebných úprav a vybavenie digitalizačného pracoviska, o čom vám viac povie kolega zo sekcie digitalizácie (o procese digitalizácie si budete môcť prečítať podrobnejšie informácie v niektorom z budúcich čísel nášho týždenníka – pozn. red.). Celý slovacikálny fond, ktorý obsahuje asi tri milióny publikácií, sa bude digitalizovať v priebehu približne piatich rokov, možno aj dlhšie, a vlastne všetka slovenská a slovacikálna produkcia, ktorá sem zo zahraničia prišla, bude zdigitalizovaná. To, čo spadá pod autorské právo a je chránené, bude prístupné v našej knižnici, ale staršia literatúra bude voľne prístupná z celého sveta.

- Vďaka existujúcim osobným kontaktom sa v SNK v uplynulom roku uskutočnilo niekoľko akcií, ktoré súvisia s nami, Slovákmi v Maďarsku.

- Áno, pôvodná spolupráca v oblasti bibliografie, knihovníctva a vydavateľskej činnosti prerástla aj do kultúrnej oblasti. Do SNK zavítala Čabianska organizácia Slovákov s výstavou významného grafika z Békešskej Čaby Tibora Moskála a o mesiac neskôr prezentoval u nás svoju 20-ročnú činnosť Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a dokumentoval ju výstavou. Slovenská národná knižnica zase sprístupnila svoju výstavu Cithara sanctorum v Békešskej Čabe, Báčskom Petrovci, Starej Pazove a v Kulpíne.

- Pracovníci SNK sú prítomní aj na našich konferenciách, čo umožňuje budovanie ďalších osobných kontaktov.

- Snažíme sa prezentovať výsledky našej práce v zahraničí, pretože týmto spôsobom sa podľa mňa najviac o sebe dozvieme, a to vedie k skvalitneniu našej práce. Na budúci rok by sme chceli pripraviť výstavu Slovenské knižnice v zahraničí. Vzhľadom na časovú náročnosť a finančné možnosti to bude len komornejšia výstava, ale radi by sme ju potom prezentovali aj v zahraničí.

- Bude tam zastúpené aj naše Slovenské dokumentačné centrum?

- Áno, Slovenské dokumentačné centrum má medzi slovenskými knižnicami v zahraničí nezastupiteľné miesto, aj svojím fondom a jeho spracovaním, aj výmenou či informáciami. S pani Sabadošovou mienime konzultovať náš scenár o SDC, príp. o ďalších knižniciach v Maďarsku, ktorým patrí miesto na pripravovanej výstave.

- Keď sa pripravoval Svetový kalendár Slovákov, hovorilo sa o zostavení bibliografie slovenských kalendárov vychádzajúcich v zahraničí. V akom štádiu je príprava bibliografie?

- S kolegyňou Evou Augustínovou máme pripravenú už takmer kompletnú databázu tých textových kalendárov, ktoré sa nachádzajú vo fondoch slovenských knižníc, hlavne v SNK a Univerzitnej knižnici v Bratislave. Ďalšie údaje sa nám podarilo zistiť u vás a aj získať niektoré chýbajúce tituly, podobne zo Srbska; chýbajúce zo západnej Európy a z Ameriky sa však ťažko získavajú, keďže ľudia, ktorí sa venovali tejto téme, už v tejto oblasti nepracujú a mladšie generácie majú už iný pohľad na túto problematiku. Chýbajú najmä kalendáre zo staršieho obdobia, niektoré sa zdajú byť úplne stratené. Na budúci rok by sme mali rukopis uzavrieť a odovzdať do tlače.

Za rozhovor ďakuje A. Račková