Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti odhalila v decembri na Lehelovej ulici č. 6 pamätnú tabuľu majstra kováča a vynálezcu Jozefa Pozdecha.

Potom sa v miestnohistorickej zbierke obvodu uskutočnila prednáška o činnosti zvonolejárov v tejto mestskej časti. Prednášateľom bol Máté Millisics.

Podujatie poctil svojou prítomnosťou mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss a primátor mestskej časti, parlamentný poslanec József Tóth. O význame J. Pozdecha ako zvonolejára hovoril pred odhalením pamätnej tabule po celom svete muzeológ M. Millisics.

Meno Jozefa Pozdecha poznali odborné kruhy v Paríži, Nancy, Viedni, Moskve a, pravdaže, v celom Rakúsko-Uhorsku. Tento významný slovenský podnikateľ, vynálezca a priemyselník sa narodil 23. februára 1811 v Hrnčiarovciach pri Trnave, v roľníckej rodine. Zo zdravotných dôvodov nedokončil gymnázium. Vyučil sa za kováča a zámočníka, podľa iných prameňov za kolára a kováča. Isté však je, že svoju prvú dielňu otvoril v roku 1832 v rodných Hrnčiarovciach. V roku 1849 sa so svojou rodinou presťahoval do Pešti, kde sa vypracoval na váženého priemyselníka. Vďaka tomu, že vždy trval na správnom označení svojej národnosti, dostal prezývku Der Slovak, alebo Slovak Hin. Dobre ho poznali aj české vlastenecké kruhy, dostal dokonca osobnú pozvánku aj na otvorenie Národného divadla v Prahe.

Významnou súčasťou jeho života bola aj národnostno-kultúrna činnosť v Pešti. Bol uvedomelým Slovákom, popredným predstaviteľom Novej školy slovenskej, ktorú viedol jeho zať Ján Nepomuk Bobula. Takisto bol zakladajúcim členom Matice slovenskej a aktívnym členom spolkového života Slovákov v Pešti. Roku 1868 bol prvým podpredsedom peštianskeho Slovenského národnodemokratického spolku, potom jeho predsedom a roku 1869 prvým pokladníkom. Významnou súčasťou jeho života bola aj národnostno-kultúrna činnosť v Pešti.

J. Pozdech žil do konca života v Pešti. Jeho sedem dcér sa vydalo za významné osobnosti vtedajšieho uhorského kultúrneho a spoločenského života.

Pozdechova dcéra Marína bola jednou zo skromných pracovníčok vtedajšieho slovenského literárneho snaženia. V rokoch 1861-1862 prispievala do Černokňažníka. Potom sa vydala za Jána N. Bobulu, staviteľa prvej budovy Matice slovenskej a redaktora Slovenských novín. Už ako vydatá preložila do slovenčiny nemecký román Lujzy Mühlbachovej Móric Beňovský, ktorý vyšiel v zošitoch.

Keď sa politik a redaktor Ján Nepomuk Bobula rozhodol vydávať v roku 1868 Slovenské noviny, Pozdech i jeho zať vložili do akciovej spoločnosti po sto zlatých, pričom Pozdech sám zaplatil desaťtisíc zlatých ako kauciu na vydávanie novín. Angažoval sa pri založení slovenskej akciovej tlačiarne Minerva v Pešti (1869), bol predsedom Speváckeho spolku slovenského v Pešti (od r. 1871).

V Pešti sa J. Pozdech začal venovať zvonom naplno a čoskoro prišiel s inováciou systému zavesenia a montáže zvonov s prihliadnutím na životnosť samotných zvonov, ako aj na životnosť a statiku veží, v ktorých sa mali zvony umiestniť. Vďaka tomuto inovatívnemu prístupu sa Pozdechove zvony môžu používať na mnohých miestach dodnes. J. N. Bobula opisuje Pozdechovu novú zvonovú stolicu takto: „Horlivý národovec slovenský prišiel prvý na tú myšlienku znížením osi zvona a zmenšením trenia vo visadle obľahčiť zvonenie, a to v takej miere, že kde sa vyhľadávalo predtým šesť chlapov na zvonenie, tam sú podľa jeho sústavy úplne dostatoční dvaja." Nové uchytenie zvona umožňovalo jeho rotačný pohyb a rovnomerné opotrebovanie, konštrukcia zvonovej stolice, uchytenie zvonov a spôsob zvonenia eliminovali aj chvenie a otrasy veže. Vynález železnej zvonovej stolice s novým spôsobom zavesenia zvona mu zabezpečil nielen istotu – na jeho výrobu a montáž totiž r. 1863 dostal výlučné privilégium na 15 rokov – ale aj meno vo svete. Po získaní diplomu na svetovej výstave v Londýne (1862) dostal pozvanie na parížsku svetovú výstavu (1868), kde mu udelili zlatý kríž a dostal veľa objednávok a pozvanie od samotného cisára Napoleona III. Pozval ho do Paríža. Chcel poznať nielen dielo, ale aj majstra. Pre cestu do Paríža sa Pozdech nemohol zúčastniť na slávnosti zavesenia troch nových zvonov, ktoré dodal na Starú Turú. Na moskovskú technickú výstavu (1872) vyhotovil Pozdech štyri zvony s nápismi cyrilikou. Pred odoslaním do Moskvy wbolo možné obzrieť si ich v majstrovej dielni na Fabrickej (Ipar) ulici č. 7. Spomedzi iných cien a ocenení môžeme spomenúť dvojnásobné udelenie Rádu Františka Jozefa, záslužného kríža s korunou (1873). Na svetovej výstave vo Viedni dostal vyznačenie I. triedy - zlatý záslužný kríž s korunou, takzvanú medailu pokroku. Toto vyznamenanie mu prisúdila medzinárodná jury.

Jeden z najslávnejších uhorských zvonov, ktoré sa viažu k jeho menu, je Rákociho zvon v Debrecíne. Nápis o vzniku a histórii zvonu pripomína: „Tento zvon následkom pádu vo veľkom požiari r. 1802 praskol. V r. 1863 sa narušené časti vyrezali, ale neskôr znovu popraskal. V pôvodnej forme a s nápismi sa obnovil v r. 1873. Obnova zvonu bola dielom Ignacza Hilzera vo Viedenskom Novom Meste, v Budapešti ho namontoval Jozef Pozdech."

Jozef Pozdech zomrel 22. 6. 1878 v Budapešti. O veľkosti jeho ducha dodnes svedčia mnohé zvony po celom svete.

Pred prednáškou o zvonolejároch pôsobiacich v XIII. obvode Budapešti sa prítomným prihovorila predsedníčka slovenskej samosprávy Zuzana Hollósyová a priblížila prítomným, ako sa vlastne dostali na stopu J. Pozdecha. Ako povedala, upútala ich prednáška riaditeľky Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Anny Kovácsovej o známych slovenských osobnostiach v období dualizmu, z ktorej vyplynulo, že viacerí pracovali v tejto mestskej časti. Vtedy začali pátrať po týchto osobnostiach a narazili na pracovníka Maďarského zlievarenského múzea M. Millisicsa, ktorý s obľubou vyhľadáva zvony a ich majstrov. Pre muzeológa nebolo neznáme meno J. Pozdecha, ale vo svojej prednáške sa zmienil aj o Ladislavovi Slezákovi, ktorý bol následníkom J. Pozdecha a o Františkovi Walserovi, najväčšom rivalovi, ktorý využíval Pozdechove výdobytky aj pri svojich zvonoch.

Na podujatí sa zúčastnil aj zvonolejár Miklós Gombos, násedník L. Slezáka.

Týmto sa však pátranie po slávnych Slovákov slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti nekončilo. V júni tohto roku plánujú umiestniť na pamätnú tabuľu J. Pozdecha umelecky vytvorenú miniatúru jeho zvonovej stolice a ďalšími aktivitami udržiavať jeho pamiatku v hlavnom meste.

(ef)