Zsolt Matejčok vykonáva funkciu starostu Ďurky (Galgagyörk) od jesene 2010 v spoločenskej funkcii. Povinnosti s ňou spojené však dobre pozná, veď jeho otec dlhé roky stál na čele tejto novohradskej obce.

Ďurka, predtým Slovenská Ďurka a Horná Ďurka, leží na ceste z Budapešti do Asódu. Podľa súpisu z roku 1715 tu zaznamenali 18 slovenských a 11 maďarských priezvisk. Obec sa nachádza v Severnom stredohorí, v juhovýchodnej časti Čerhátu, na ľavom a čiastočne aj na pravom brehu rieky Galga. Jej názov vznikol z osobného mena Juraj. Dokument z roku 1848 spomína obec pod názvom Gerge. Od 17. storočia ju nazývali podľa slovenských obyvateľov Szlovákgyörk, Tótgyörk a od roku 1900 vystupuje pod dnešným názvom.

Po vyhnaní Turkov sa dedina začala rýchlo rozvíjať. Jej obyvatelia boli Slováci evanjelického vierovyznania. Počas sťahovania Slovákov na Dolnú zem sa rodiny Babincovcov, Mikušovcov a Hajkovcov presťahovali do vojvodinskej Kovačice. Evanjelická cirkev v Ďurke existovala už pred rokom 1727, totiž vtedy tam nastúpil za farára kaplán z Modry, púchovský rodák Samuel Tešedík. Odtiaľ odišiel do Alberti a roku 1744 do Békešskej Čaby. Roku 1785 sa tu narodil autor dvoch učebníc Samuel Bencúr, farár v Lučenci, Banke a Níreďháze. Podľa Jána Kollára mala tunajšia cirkev v roku 1838 ešte 635 slovenských veriacich.

Niektoré zdroje z roku 1900 uvádzajú v Ďurke 32 % Slovákov. Nad obcou dominuje kostol, pred ktorým stojí pamätník venovaný jej zakladateľom - zemepánom Vayovcom a Benickým, ktorí sem pozvali slovenských prisťahovalcov. Pri kostole je aj pamätník obetí svetových vojen, na ktorom čítame priezviská: Adami, Beňo, Daniš, Kumik, Laluška, Nemec, Pančuška, Strihovanec, Šteuko, Štrbák, Slivka, Srňa...

V dedine sa nachádza viac kúrií charakteru umeleckých pamiatok. Kúria Gosztonyiovcov (István Egri), postavená v rokoch 1735 – 1753, je dnes materskou školou. Bývalá kúria Kálnokiovcov-Bedőovcov sa v roku 1994 dostala do súkromných rúk. Majiteľ ju chce prestavať na penzión. Taktiež do súkromných rúk sa dostala aj kúria rodiny Ibrányiovcov. V bývalej kúrii rodiny Tahyovcov sídli dnes obecný úrad, dom kultúry a ambulancia obvodného lekára. Práve tu som sa stretla s mladým informatikom, ktorý popri práci, usmerňuje chod obce. Zs. Matejčok pochádza z Ďurky. „Preto som sa mohol narodiť tu, lebo môj starý otec si počas výmeny obyvateľstva rozmyslel presťahovať sa na Slovensko,“ hovorí s úsmevom a dodá, že viacerí členovia rodiny sa presídlili a preto časť príbuzných žije dodnes v Jelke, pri Šamoríne. Vyše sto rodín sa po druhej svetovej vojne presťahovalo z obce na územie Slovenska, čo znamenalo vyše tridsať percent obyvateľstva.

V roku 2001 sa v Ďurke prihlásilo k slovenskej národnosti 158 ľudí. Obec má dnes o niečo viac ako tisíc obyvateľov, z toho podľa neoficiálnych zdrojov minulý rok sa k slovenskej národnosti prihlásilo 120 obyvateľov, ale po slovensky hovoria už len starší. Krásny miestny kroj si obliekajú mladí, ktorí sa v základnej škole učia po slovensky len pri príležitosti väčších sviatkov.

V osade žijú svorne popri sebe baptisti, katolíci a evanjelici.

V posledných rokoch vzrástol počet spoločenských organizácií, ktoré podľa starostu vznikli v predošlom cykle preto, lebo obyvatelia mali pocit, že samospráva sa uberá nesprávnym smerom. Majú tri zaregistrované spoločenské organizácie a jednu nadáciu. Spolky dôchodcov, športovcov a ochrancov tradícií podľa Zs. Matejčoka dokážu mobilizovať všetky vrstvy obyvateľov. Slovenčina je najviacej prítomná v živote Spolku na zachovávanie tradícií, nakoľko popri ňom pôsobí kapela citaristov, spevácky zbor a nedávno založená tanečná skupina. V ich repertoári figurujú aj slovenské piesne a tance. Tanečníci sa doteraz zaoberali iba sedmohradskými maďarskými tancami, ale teraz začali pod vedením choreografa Atilu Balogha z Váckisújfalu nacvičovali novú choreografiu - slovenský ľudový tanec z povodia Galgy. Medzi 15-16 tanečníkmi nájdeme obyvateľov osady vo veku od 14 do 50 rokov. Kroje si dali ušiť v dedine. Slovenskú choreografiu plánujú predstaviť v máji na Dni spoločenských organizácií, ktorý je tradičným podujatím v Ďurke. Tri občianske organizácie majú viac ako sto členov. Športový spolok je hrdý na to, že sa zaoberá s mládežou - hrajú futbal na župnej úrovni. Veľmi dobré výsledky dosahujú aj mladé hádzanárky. „Pre nás ako malú osadu je dôležité, že vôbec dokážeme prevádzkovať tieto oddiely,“ povedal starosta.

V miestnej materskej a základnej škole je slovenčina prítomná v každodennom živote. V materskej škole sa zaoberajú s najmenšími obyvateľmi osady aj členovia Spolku na zachovávanie tradícií a v rámci slovenských zamestnaní sa detičky učia slovenské riekanky a hádanky, ktoré potom pri väčších sviatkoch predvedú svojim rodičom a starým rodičom. V základnej škole vyučujú slovenčinu v každom ročníku štyri hodiny týždenne. Ďurská škola je jediná v 30-kilometrovom okruhu, kde vyučujú slovenčinu vo všetkých ôsmich ročníkoch. Obidve inštitúcie sú v mikroregionálnom združení s Pišpekom a Pencom od septembra minulého roku. „Zatiaľ sa zdá, že tieto naše kroky, ktorými sme jednak znížili výdavky a jednak zvýšili príjem inštitúcií, prospeli našej škôlke a škole. Máme možnosť zapájať sa do viacerých podujatí a uskutočňovať nové formy, napríklad celodennú výučbu v prvej triede, ktorá uľahčuje prechod detí zo škôlky do školy. Pre značnú rómsku menšinu, ktorú odhadujeme na 20 percent, sme mohli zaviesť popoludňajšie zamestnania pre deti. V 37-člennej škôlke sme mohli od tohto školského roku otvoriť jasle, o ktoré bol značný záujem zo strany obyvateľov,“ povedal Zs. Matejčok.

Rozpočet osady je 130 až 140 miliónov forintov, z čoho musia splácať úvery, ktoré nahromadilo predošlé zastupiteľstvo. Predošlá samospráva vzala 30-miliónový úver, z čoho zatiaľ podľa starostu splatili 24 miliónov. Podľa odhadu starostu je v obci 20-percentná nezamestnanosť. Postihnutým rodinám pomáhajú ako môžu: „Okrem sociálnej podpory, ktorú sme im povinní dať, sa náš poslanecký zbor riadi zásadou, že pomáhame iba tomu, kto urobí niečo v prospech našej obce,“ povedal starosta a dodal, že vďaka tomu dokážu udržiavať v osade čistotu a takto vybudovali malé javisko na dvore obecného úradu, kde môžu uskutočňovať slávnostné podujatia. Na podporovanie talentovaných žiakov zaviedli prospechové štipendium pre žiakov základných a stredných škôl. Starosta nepoberá plat, z týchto prostriedkov hradia podporu sociálne znevýhodnených obyvateľov. Zapájajú sa aj do celoštátnych charitatívnych akcií.

Zámerom starostu bolo vytvoriť v osade súbežnú komunitu, čo sa mu aj podarilo. Práve preto sa zúčastňujú hlavne na takých konkurzoch, ktoré sledujú tento cieľ. Napríklad získali podporu na vybudovanie futbalového ihriska s umelým trávnikom. Z hľadiska infraštruktúry je osada dobre vybavená, v súčasnosti sa pripravujú na obnovu miestnych komunikácií.

Eva Patayová Fábiánová