Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vydal jedinečnú publikáciu ponúkajúcu prehľad tridsiatich štyroch lokalít, v ktorých Slováci mali alebo majú organizované formy kultúrneho života.

V Srbsku žije početná slovenská menšina už vyše dvestošesťdesiat rokov. Koncom 17. storočia Slováci opustili severnejšie slovenské stolice v niekoľkých vlnách. Prvý doklad o osídľovaní Báčky, Banátu a Sriemu (najjužnejších oblastí vtedajšieho Uhorska) sa datuje z roku 1745. Vtedy Matej Čáni priviedol stodvadsaťosem slovenských rodín na územie dnešného Petrovca.

Slovenská menšina si viac ako 250 rokov verne zachovávala a zároveň veľmi usilovne zveľaďovala vlastné kultúrne dedičstvo, o čom svedčí skutočnosť, že Slováci vo Vojvodine sú dnes najorganizovanejšou slovenskou menšinovou komunitou vo svete.

S cieľom čím lepšej a rozsiahlejšej prezentácie kultúrnych špecifík tejto komunity Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý v roku 2008 založilo Zhromaždenie Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny s cieľom zachovávať, zveľaďovať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov, vydal publikáciu pod názvom Slováci v Srbsku z aspektu kultúry.

V aule vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny sa 18. januára 2012, v deň tretieho výročia vzniku tejto ustanovizne, uskutočnila prezentácia tejto obsiahlej a obsahovo dôkladne spracovanej knihy. Publikácia je výsledkom dlhodobej práce, terénnych výskumov a rešeršov rozličných literárnych diel a je venovaná vyše 260-ročným kultúrnym dejinám slovenskej menšiny na území Vojvodiny.

Keďže jedným zo zakladateľov Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je i vláda AP Vojvodiny, k udalosti sa niekoľkými slovami vyjadril i samotný predseda pokrajinskej vlády Bojan Pajtić: „Kniha, ktorú dnes prezentujeme, má bez váhania historický význam. Má historický význam preto, lebo je to najrozsiahlejšie dielo, ktoré hovorí o vojvodinských Slovákoch žijúcich na tomto území viac ako dva a pol storočia. Vojvodinskí Slováci sú jednou z najpočetnejších menšín, žijú v 34 mestách na území celej pokrajiny - v Srieme, Banáte a Báčke a každý, kto sa aspoň okrajovo zaoberal slovenskou menšinou vie, že jej mestá sa navzájom rozlišujú už či dialektom, obyčajmi alebo dedičstvom, ktoré so sebou priniesli jej predkovia z rozdielnych krajov Slovenska. Preto je toto dielo také cenné a prekračuje pokrajinský a národnostný význam, čo je dôležité nielen pre Vojvodinu, Srbsko a Slovákov žijúcich vo Vojvodine a v Srbsku, ale hovorí v omnoho širšom kontexte, ktorý i v súčasnosti žije a existuje. My sme hrdí na fakt, že slovenská menšina je najväčšia kompaktná a zároveň najorganizovanejšia slovenská menšina mimo Slovenska, a to rovnako v oblasti práva ako i kvality zachovávania národnostnej a kultúrnej identity... Ústavy pre kultúru sú inštitúcie, ktoré poukazujú na to, čo sa doposiaľ zachránilo a uskutočnilo, ale zároveň projektujú smer, ktorým sa menšiny budú uberať, spôsob, ako budú vyjadrovať svoju identitu, a akým budú uspokojovať svoje kultúrne potreby v modernej dobe globálnej komunikácie... Jedna z priorít, ktorú si pokrajinská vláda vytýčila, je zachovávanie identity národnostných menšín v kulturologickom zmysle a som si istý, že táto kniha umožní, aby slovenská menšina ododnes bola čoraz bohatšou a úspešnejšou.“

Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Anna Tomanová Makanová prítomným pripomenula: „Dovoľte mi na samom začiatku, aby sme si najprv sprítomnili čas, a to dnešný deň pred deviatimi rokmi. Pred deviatimi rokmi sme založili Národnostnú radu, pred tromi rokmi Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Ja využívam príležitosť povedať, že sme včera registrovali ďalšiu pre nás významnú inštitúciu alebo ustanovizeň, a to je Múzeum vojvodinských Slovákov. Je dobre, že sme založili národnostné rady, ktoré zastupujú a predstavujú kultúrnu autonómiu našej národnostnej menšiny a teraz začíname stavať inštitúcie, ustanovizne. Čoskoro, ja predpokladám, že do konca nášho štvorročného mandátu vybudujeme aj systém, ako zachovať naše kultúrne dedičstvo a ako vytvoriť podmienky pre nielen zachovávanie našich tradícií, ale jednoducho aj budovanie nových kultúrnych a umeleckých výdobytkov vo všetkých oblastiach, či už muzeologickej, výtvarnej, literárnej, folklórnej, spevnej, divadelnej. Teda budeme mať inštitúcie, ustanovizne. Vytvoríme systém, aby naši ochotníci mali podmienky v každom prostredí, kde sa budú môcť aktívne zaoberať svojou kultúrno–umeleckou činnosťou. Táto publikácia poskytuje nielen prehľad toho kde sme, ale otvára dvere všetkým novým bádateľom, ktorí po nás prídu, aby vedeli ešte serióznejšie nahliadnuť do každého aspektu alebo zložky pôsobenia života našej menšiny. Chcem vyjadriť slová vďaky ústavu, aj Slovenskej republike, s ktorou tesne spolupracujeme na vytváraní optimálnych podmienok pre zachovávanie slovenských kultúrnych tradícií, ale aj pri realizovaní všetkých projektov, ktoré podporuje vláda Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

...Verím, že si budeme kliesniť cestu k ďalšiemu pretrvávaniu a životaschopnému každodennému uplatňovaniu našej menšiny nielen v oblasti kultúry, ale aj zachovávania jazyka, kultúry, identity, v oblasti informovania, školstva, proste budeme naplno uplatňovať všetky možnosti, ktoré nám náš štát poskytuje.“

Na realizáciu publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry značne prispelo aj Slovensko. Zástupca Veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Rastislav Kostilník v predslove s nadšením poznamenal „ Je to pre mňa osobná pocta stáť tu pri mikrofóne a zdieľať túto slávnosť spolu s vami. Pokladám túto chvíľu za historickú. Dnes podľa môjho názoru uvádzame do života jedno dieťa, ktoré nás bezpochyby všetkých ako tu sedíme prežije. Som presvedčený, že z tejto studne historických faktov budú čerpať generácie, ktoré prídu po nás. Osobne som po príchode do Srbska hľadal ucelenú publikáciu, v ktorej by som našiel hutné a dobre spracované informácie, fotograficky zdokumentované, ktoré by v nejakej podobe vyobrazovali život a osudovú cestu Slovákov žijúcich v Srbsku. Využijem túto príležitosť, aby som poďakoval predovšetkým vláde pokrajinnej oblasti, ktorá zafinancovala tento projekt. Rovnakým dielom by som rád poďakoval všetkým, ktorí akoukoľvek formou na tejto knihe participovali, či už písali text, faktograficky sprítomnili, čo sa tu vo vzdialenej minulosti dialo, doplnili úžasný text výstižnými fotografiami, recenzovali texty, respektíve všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou na tejto publikácii podieľali. Jedným dychom by som využil túto príležitosť a zablahoželal všetkým, ktorí dnes oslavujú narodeniny, predovšetkým Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ako aj Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny a zaželal im veľa zdravia, elánu a entuziazmu do ďalšej práce.“

Početní návštevníci prezentácie si mohli pozrieť i video nahrávku Borisa Havrana, ktorá poskytla prehľad všetkých miest obývaných Slovákmi, resp. lokalít podrobnejšie popísaných a ilustrovaných v knihe. Kúsok kultúrneho života Slovákov bol dotvorený i prednesom klaviristky Ivany Novákovej z Báčskeho Petrovca a spevom mládežníckeho zboru Agapé z Nového Sadu. V sprievode hudby Miroslava Baka scénickým pohybovým vystúpením súčasnú divadelnú tvorbu vojvodinských Slovákov predstavila skupina Miroslava Kožíka zo Starej Pazovy.

Kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry je v poradí prvým knižným vydaním, obsahujúcim trojročné výsledky vedeckovýskumnej, informačnej, dokumentačnej a prezentačnej činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Publikácia na 400 stranách ponúka texty a fotografie o dejinách a súčasnosti kultúrnej infraštruktúry Slovákov vo Vojvodine.

Na tvorbe textov sa podieľali početní autori. Publikáciu zostavili Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková, pod recenzentskú prácu sa podpisujú Vladimír Valentík a Ladislav Čáni. Odborným poradcom pri tvorbe knihy bol Dr. Samuel Čelovský a o vizuálnu pútavosť, respektíve design vydania sa postaral Đula Šanta. Badateľná je vizuálna zastúpenosť v knihe, ktorá ilustruje a zároveň dokresľuje textovú časť. Autormi väčšieho počtu fotografií sú Michal Madacký, Đula Šanta a Igor Bovdiš.

„Kultúra je v tejto publikácii chápaná v tom najširšom zmysle ako spôsob života a ako vedomý zásah jednotlivca do jeho okolia. Usilovali sme sa definovať základy, na ktorých sa rozvíjala a podoby, do ktorých vyústila. V publikácii mapujeme náboženský život, formy ľudovej kultúry, ako aj umelecké prejavy jej príslušníkov. Vyváženosť týchto oblastí bola azda najväčšia výzva pri príprave publikácie. Všetky oblasti sa rozvíjali vďaka jednotlivcom – nositeľom slovenskej kultúry, ich tvorivému dielu, ktorým poznačili tep rozvoja tejto kultúry,“ poznamenala v knihe vydavateľka Milina Sklabinská.

Výsledný tvar tejto veľavravnej publikácie čitateľom poskytuje svojrázny prehľad a promóciu kultúrneho života a dedičstva vojvodinských Slovákov. V tomto roku by mala byť publikovaná i verzia knihy v srbskom jazyku, čo by prispelo k bohatstvu a rôznorodosti kultúr Vojvodiny a Srbska.

Anna Struhárová

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov