„Medzinárodný deň žien (MDŽ) je sviatok žien a boja za ich rovnoprávnosť, ktorý sa koná každoročne 8. marca.“

„Nápad oslavovať Medzinárodný deň žien vznikol na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910, ktorá sa konala v Kodani. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku 40 000 newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. Pred prvou svetovou vojnou vytýčili ženy predovšetkým tieto požiadavky: hlasovacie právo, osemhodinový pracovný čas a zlepšenie špeciálneho zákonodarstva. V Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku sa prvý MDŽ konal už v roku 1911. Roku 1913 ho oslavovali aj v cárskom Rusku. Po nepokojoch a demonštráciách žien v Petrohrade je roku 1917 pevne ustanovený 8. marec ako MDŽ. V roku 1975 bol MDŽ oficiálne uznaný OSN. Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter. Počas druhej svetovej vojny bol MDŽ zrušený, posledný sa konal v roku 1938. Po roku 1945 bol MDŽ znovu obnovený“, povedala na úvod slávnosti riaditeľka Slovenského inštitútu Jana Tomková, ktorá zaželala účastníkom osláv pekný deň. Slovo od nej prevzal bývalý predseda Klubu dôchodcov v Budapešti Ladislav Petro. „Stodvanásť rokov sa oslavuje Deň žien. Nebolo to vždy také vyrovnané. V istých obdobiach na ten deň zabudli, inokedy ho prepolitizovali. My, dôchodcovia v Budapešti, sme sa rozhodli, že si tento deň zvolíme za náš sviatočný jarný deň. Podľa nás sa patrí, aby muži oslavovali ženy. To je podstata tejto veci. My sme z toho celého vybrali to, čo je prirodzené, ľudské, priateľské. Nepreferujeme politické veci, ale chceme oslavovať dievčatá, matky, ženy, svokry, atď. a zaželať im zdravie, silu, vytrvalosť, aby sa im mohli splniť ich sny a predstavy. Želáme im, aby úsmev z ich tvárí nikdy nezmizol, aby teplá žiara v ich očiach nikdy nezhasla“, povedal L. Petro.

V kultúrnom programe ako prvá zarecitovala ženám kyticu básní Jána Smreka a Stanislava Brtoša Mária Almásiová, po nej predniesla verše maďarského básnika Ottóa Magyara Emília Veérová. Program pokračoval vystúpením žiakov vyšších ročníkov budapeštianskej slovenskej školy. V dvadsaťminútovom pásme, ktoré zostavili choreografka Eva Szilágyiová Šubová a učiteľka Monika Szelényiová, žiaci predniesli slovenské piesne, básne, tance a zahrali ľudové piesne na harmonike a na husliach. Oslavy Medzinárodného dňa žien v Klube dôchodcov, ktorý pôsobí popri Slovenskej samospráve Budapešti, pokračovali v aule Slovenského inštitútu pri bielych stoloch.

Andrea Szabová Mataiszová