„On doniesol ovocie v ideáloch, a nie v synoch a dcérach!“ - takto poeticky charakterizoval svojho nerozlučného druha Ľudovíta Štúra J. M. Hurban. O tvorcovi spisovnej slovenčiny, jeho osobnosti, diele a ich výklade v priebehu dejín prednášali v týchto dňoch slovenskí a maďarskí historici na pôde Slovenského inštitútu v Budapešti.

Riaditeľka SI Jana Tomková medzi prítomnými pozdravila veľvyslanca MR v Maďarsku Petra Weissa. Moderátorom podujatia bol Iván Halász.

O uplatňovaní Štúrovej slovenčiny v rámci evanjelickej cirkvi ako aj o jej stúpencoch a odporcoch - medzi ktorými bol aj Ján Kollár - hovoril v súvislosti s evanjelickou nedeľnou školou v Budapešti László Matus, pracovník Ústredného archívu Maďarských štátnych železníc. Značný vplyv v prospech uplatňovania nového spisovného jazyka mali aj Štúrom vydávané Slovenské národné noviny. Nie je bez zaujímavosti, že štúrovčinu podporili noviny Pesti Hírlap.

Peter Macho z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied poukázal na symbol tatranských hôr (Tatra), ktoré ovplyvnili skutočnosť, že spisovná slovenčina bola kodifikovaná na základe stredoslovenského nárečia, Štúrom považovaného za najvhodnejšie a najčistejšie aj z hľadiska postavenia v strede slovanských jazykov.

Postoj a účasť Slovákov, resp. štúrovcov v maďarskom boji za slobodu v rokoch meruôsmych komentoval Róbert Hermann z Vojenského historického ústavu a múzea. Ako je všeobecne známe, Štúr sa priklonil k cisárskej Viedni, odkiaľ očakával pomoc. Na maďarskej strane však bojovalo viacero práporov združených v Slovenskej légii, pričom značná časť regrútov pochádzala z dolnozemského regiónu Uhorska.

Štúrovo sklamanie z postoja viedenského dvora a západných veľmocí po ukončení bojov sa prejavilo v jeho politickom testamente pod názvom Slovanstvo a svet budúcnosti, ktorý napísal po nemecky. Toto dielo, ako konštatovala historička SAV Daniela Kodajová, však v nasledujúcich desaťročiach ostalo pomerne neznáme a jeho hodnotenie sa menilo podľa dobových okolností. Ani slovenský preklad z r. 1993 v podstate neovplyvnil jeho skoršiu recepciu. Autorovi odporcovia mu vyčítali (prirodzene, už spisovnou slovenčinou - pozn. ok), že sa odklonil od Čechov a tento krok napokon viedol k rozkolu. Na premenlivosť hodnotenia osobnosti a diela Ľ. Štúra poukázal aj historik Maďarskej akadémie vied Csaba Katona, ktorý vyslovil názor, že Štúr síce nesympatizoval s Maďarmi, zato ich rešpektoval.

V ďalšej časti podujatia si záujemcovia mohli pozrieť krátky hraný film študentov Vysokej školy múzických umení Posledné dni Ľudovíta Štúra. Nasledovala prezentácia knihy Slovanstvo a svet budúcnosti zahrnujúcej Štúrove vybrané spisy. Publikácia redigovaná vedeckým pracovníkom Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Józsefom Demmelom vyšla v tomto roku po maďarsky vo vydavateľstve Kalligram. Knihu predstavili László Csorba a Rudolf Chmel. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a posledný veľvyslanec Česko-Slovenskej republiky v Maďarsku charakterizoval autora ako zakladateľa slovenského nacionalizmu, resp. národnej ideológie Slovákov. Konštatoval, že o revitalizovanie tejto ideológie sa pričinili neskôr Vlado Clementis a v nedávnej dobe Vladimír Mináč. V závere zdôraznil nevyhnutnú potrebu kritického pohľadu na osobnosť autora a jeho postoja voči Maďarom.

O. Kníchal