„Naším prvoradým cieľom pri založení prvej slovenskej samosprávy v roku 1998 bolo vytvorenie kultúrneho a spoločenského centra pre Slovákov žijúcich v Novohradskej a Peštianskej župe,“ spomínal na začiatky slovenského zboru vo Vacove (Vác) jeho predseda Július Alt.

O tom, či sa im vytýčený cieľ podarilo dosiahnuť, by ste sa mohli presvedčiť na vlastné oči, ak by ste navštívili niektoré z jeho podujatí. Isté je, že na ne prichádzajú Slováci zo širokého okolia a slovenský volený zbor si získal uznanie v meste.

Vacov ležiaci 40 kilometrov od Budapešti bol obývaný už v 9. storočí. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z 11. storočia. V ohybe Dunaja, na rozhraní vrchov a nížiny, boli priaznivé podmienky na zabezpečenie živobytia. Kopce, lesy a rieky poskytovali dobré možnosti na zabezpečenie obživy, na usadenie sa. Dunaj bol už aj v tom čase významnou dopravnou tepnou a usadlosť sa čoskoro stala strediskom okolitých osád. Toto postavenie si zachovala dodnes. V XVIII. storočí vďaka cirkvi nastal obrovský rozmach, z osady vyrástlo barokové mesto jedinečnej krásy. Jeho hlavné námestie je najpompéznejším barokovým námestím v Maďarsku. V hrobke bývalého kostola dominikánov je inštalovaná výstava Memento Mori, predstavujúca nedávno objavené relikvie a múmie, pochádzajúce z XVIII. storočia.

20. storočie prinieslo veľké spoločenské zmeny. Podunajské mesto sa stalo centrom mikroregiónu. Industrializácia a výstavba nových závodov sem prilákali množstvo ľudí z celej Peštianskej župy, medzi nimi aj Slovákov z okolitých osád. Takže i keď medzi pôvodnými obyvateľmi pravdepodobne nenájdeme Slovákov, v súčasnosti tu žije už druhá alebo tretia generácia našincov, ktorí si zvolili slovenský zbor.

„Pre nás je veľmi dôležitý každý občan mesta, ale zvlášť obraciame svoju pozornosť na občanov patriacich k národnostiam. Roku 2010 tu v komunálnych voľbách vzniklo päť národnostných samospráv, medzi ktorými vyniká slovenská samospráva.“ To sú už slová primátora mesta Attilu Fördősa. „Jednak preto, lebo zastupuje najviac národnostných občanov mesta a jednak preto, lebo má veľmi agilného predsedu. Od začiatkov udržiava veľmi dobré kontakty s vedením mesta a zbor vytvoril také tradície, v ktorých treba pokračovať. Mňa osobne sa týka aj život občanov Slovenskej republiky, odkiaľ pochádzajú moji predkovia. Všetci moji starí rodičia žili na území Slovenska, takže som ich často navštevoval. Ja už nehovorím po slovensky, ale môj otec ešte dobre ovládal slovenský jazyk. Vždy mám na zreteli slová starej mamy, ktorá hovorievala, že v tomto kraji vždy dobre spolunažívali rôzne národnosti. Jej slová si rád pripomínam, keď rozmýšľam o živote tu, vo Vacove,“ povedal primátor.

Vacov má na Slovensku dve spriatelené mestá - Šahy a Dubnicu nad Váhom. Veľmi úspešná je ich spolupráca v oblasti kultúry, a to na úrovni miest i škôl. „Priateľské vzťahy udržiavajú nielen mestské zastupiteľstvá, ale aj inštitúcie, napríklad školy, a samotní obyvatelia. Tajomstvom dobrej spolupráce je vytvorenie dobrých kontaktov s vedeniami miest, čo sa v našom prípade podarilo,“ dodal Attila Fördős.

Istý čas úspešne spolupracovali aj v zdravotníctve: plánovali a podnikli kroky na integrovanie vacovskej nemocnice a nemocnice v Šahách. Proces zastavili zmeny v maďarskom zdravotníctve. Pán primátor nám prezradili, že uvažujú o rozšírení spolupráce.

Vacovskú slovenskú samosprávu teda v meste uznávajú. Svedčí o tom aj vyznamenanie Pro urbe a cena miestneho klubu intelektuálov Labuť, ktoré udelili zboru roku 2005. Slovenskí poslanci si za svoj cieľ vytýčili združovať Slovákov z mesta a okolia: pozývajú ich na veľkolepé folklórne podujatia počas dní mesta a usporadúvajú pre nich, ale i pre všetkých Vacovčanov, slovenské Vianoce. Podľa J. Alta majú dobré kontakty s vedením mesta, ktoré ich doposiaľ všestranne podporovalo a vyslovil nádej, že v dobrej spolupráci budú pokračovať aj s novým mestským zastupiteľstvom.

„Na začiatku sme sa pustili do práce s veľkým elánom, v posledných dvoch-troch rokoch sme pocítili pokles, hoci mesto nás podporuje nielen morálne, ale aj finančne: doteraz sme dostávali ročne milión forintov, v tomto roku to bolo zatiaľ iba dvesto tisíc. Máme však rezervy, môžeme usporiadať svoje podujatia a uchádzame sa aj o granty,“ povedal J. Alt.

Okrem toho, že sa aktívne zapájajú do mestských podujatí, vytvorili si aj rad vlastných akcií, akými sú napríklad Vacovské Vianoce, na ktoré pozývajú Slovákov z okolitých osád, aby sa spolu kochali vo vystúpení hosťujúceho folklórneho súboru zvyčajne zo Slovenska. Posledný júlový týždeň sa nesie vo Vacove v znamení umenia: vtedy národnostné samosprávy mesta organizujú letný výtvarný tábor pod názvom Vacovské nálady. Pozvaní umelci sú týždeň hosťami daného zboru, ktorý im vytvorí podmienky k tvorivej práci. Koncom plenéra sa uskutoční výstava a každý umelec daruje usporiadateľom jedno zo svojich diel. Členovia slovenského zboru sa zúčastňujú na zasadnutiach mestskej samosprávy, ktorá prejavuje živý záujem o ich činnosť. Na druhej strane aj oni sa aktívne zapájajú do všetkých veľkých mestských slávností. Organizujú slovenské programy, sprostredkúvajú kontakty s hosťami zo Slovenska, pozývajú slovenské súbory, ale pomáhajú aj pri príprave rôznych konferencií. Snažia sa byť všade, kde môžu byť užitoční, ale nechcú byť na výslní.

Sú stálymi účastníkmi stretnutí s predstaviteľmi družobných miest zo Slovenska, ktorých zvyknú sprevádzať po meste. Pri každej príležitosti ich zavedú na tržnicu. Nie však iba kvôli nákupom. Vo Vacove sú každý utorok a piatok veľké trhy, na ktoré prinášajú tovar aj Slováci z okolitých osád. Práve kvôli nim tam vodia hostí. Ako mi J. Alt povedal, veľmi sa im páči nárečie tunajších Slovákov a ľudový kroj, ktorý dodnes nosia staršie ženy.

Slovenská samospráva hneď po svojom založení začala organizovať kurz slovenského jazyka pre dospelých. Majú šťastie, lebo dvaja členovia zboru - Mária Menczerová a Michal Mata - sú pôvodným povolaním učitelia slovenčiny. Vyučujú záujemcov, ktorí používajú slovenský jazyk nielen v súkromnom živote, ale aj pri práci. Viacerí absolventi kurzu sú hrdými majiteľmi diplomu o štátnej skúške. Slovenskí poslanci ponúkli možnosť vyučovať slovenčinu aj v základnej škole.

Ich ponuku privítali v Základnej škole Károlya Földváryho, kde prebieha výučba slovenčiny v rámci kurzu dvakrát dve hodiny týždenne. Výučbu rozbehla M. Menczerová, ale pred niekoľkými rokmi prevzala od nej štafetu Katarína Hegyesiová. Učiteľka zo Slovenska sa vydala do Vacova a s radosťou vyučuje náš materinský jazyk. Jej zverenci sa môžu popýšiť aj cenami z rozličných recitačných súťaží. Ako nás informoval J. Alt, sú to zväčšia takí žiaci, ktorí dochádzajú zo slovenských obcí, kde buď nie je základná škola, alebo sa nevyučuje slovenčina.

Slovenská samospráva vo Vacove má od februára 2007 internetovú stránku v maďarčine a v slovenčine, ojedinelú nielen v celoštátnom, ale i v celosvetovom meradle. Zásluhu na jej zhotovení má členka samosprávy Mária Menczerová a jej syn Peter. Prvoradým cieľom prevádzkovateľov stránky www.vaciszlovak.hu je zviditeľňovať činnosť samosprávy a sprostredkúvať informácie o Slovensku, o slovenskej kultúre a tradíciách. Stránku priebežne obnovujú a aktualizujú.

Jedným z dávnych snov vacovských Slovákov je vybudovanie pamätnej tabule Janka Kráľa, ktorý bol väznený v ich meste. „Musíme vyriešiť veľa administratívnych ťažkostí, ale verím, že sa nám raz podarí touto formou si uctiť slávneho slovenského básnika,“ povedal J. Alt a zároveň sa popýšil, že v parku, v ktorom predstavitelia partnerských miest zasadili stromy, sú najkrajšie slovenské. Tie totiž vacovskí Slováci pravidelne polievajú.

Vo Vacove sídli aj katolícky biskup Miklós Beer, s ktorým má slovenská samospráva tiež veľmi dobré styky. „Približne pred rokom som mu daroval slovensko-maďarský slovník, aby sa mu lepšie prihováralo slovenským veriacim. Asi pred mesiacom som ho neohlásene navštívil a uvidel som na jeho stolíku slovenskú čítanku a slovník, takže zrejme ho používa,“ dodal s úsmevom na margo úspešnej spolupráce predseda slovenskej samosprávy. Mesto pred dvomi rokmi hostilo slovenských katolíkov diecézy. Na prvom slovenskom modlitebnom dni sa zúčastnilo vyše 600 veriacich z 21 osád Peštianskej a Novohradskej župy.

Čo sa týka budúcnosti, majú ešte množstvo plánov, ktoré čakajú na uskutočnenie. Jeden z najdôležitejších už splnili: vzbudili v meste záujem o Slovákov v Maďarsku a pričinili sa o dobré spolunažívanie občanov rôznej národnosti.

Eva Patayová Fábiánová