Čabania po stopách J. Harruckerna

Národnostná referentka Mestského úradu Békešskej Čaby na dôchodku Helena Somogyiová a regionálna radkyňa Celoštátnej slovenskej samosprávy Dr. Helena Čičeľová sa po úspechu vlaňajšej miestno-historickej exkurzie Po stopách našich predkov rozhodli zorganizovať ďalšiu cestu s podobnou tematickou náplňou.

V roku 2004 sa skupina záujemcov vybrala na Slovensko a navštívila Adamovské Kochanovce a Púchov, rodné dedinky bývalých evanjelických duchovných Békešskej Čaby, biskupa Gustáva Adolfa Seberéniho, a Samuela Tešedíka staršieho. V auguste tohto roku kultúrno-historická trasa Po stopách J. Harruckerna smerovala do Rakúska, s cieľom uctiť pamiatku osídľovateľa Békešskej župy, položiť veniec na jeho pamätnú tabuľu, ktorú pred desiatimi rokmi darovalo rodisku znovuzakladateľa mesto Schenkenfeld v Hornom Rakúsku, zastupiteľskému zboru župy.

Dojato sme stáli pred rodným domom Jána Juraja Harruckerna, ktorý symbolizuje jednu z najvýznamnejších etáp našej histórie, oživotvorenie Békešskej stolice v 18. storočí. Ján Juraj Harruckern a jeho syn František, rodák z Dolnej zeme, vytvorili trvalé dielo. Vďaka ich osídľovacím akciám sa župa znovu zaľudnila po tureckom spustošení. Slovenskí osídlenci z Novohradu, Gemera, Hontu a Zvolena, ako aj kolonizátori z Nemecka dostali rôzne výhody: nezdaniteľnosť na tri roky, stavebný materiál, právo skoro neobmedzeného záberu pôdy a slobodné vierovyznanie, týkajúce sa aj nekatolíkov.

Ján Juraj Harruckern sa narodil 25. marca 1664 v Schenkenfelde. Jeho otec bol tkáčskym majstrom. Ako zásobovací komisár počas tureckej vojny dosiahol v zásobovaní armády viedenskému dvoru značné úspory. Pre tieto zásluhy ho cisár Karol III. vyznamenal v r. 1718 titulom ríšskeho rytiera a v r.1719 mu daroval veľkostatok, ktorý zahŕňal asi štyri pätiny územia Békešskej župy. Harruckern v r.1729 dostal titul uhorského baróna a v r.1732 bol vymenovaný za župana Békešskej stolice. Zomrel vo Viedni 18. apríla 1742. O Harruckernovi sa môžeme dočítať v publikácii Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (Čabianska čítanka) redigovanej Jánom Chlebnickým a v Čabianskom kalendári na rok 1996, redigovanom H. Somogyiovou. Život a dielo J. Harruckerna skúmal jeho spolurodák, historik Alfred Weihtrager, ktorý viackrát navštívil aj niekdajšie Harruckernove majetky. Jeho v nemčine napísaná štúdia čaká ešte na vydavateľa.

Manželka bádateľa Sieglinde Weihtrager bola našou hostiteľkou počas nášho pobytu v Rakúsku, sprevádzala nás celý týždeň a má nemalý podiel v úspešnom realizovaní miestno-historickej exkurzie. Rakúsko je nádherná krajina, plná prírodných krás a umeleckých pamiatok. Náš jednodňový výlet do Českej republiky v nás tiež zanechal nezabudnuteľné zážitky. Spomeňme len najvýznamnejšie zastávky na našej ceste: Svetové dedičstvá UNESCO, Halstatt, mestečko v prekrásnom prírodnom prostredí, Mozartov Salzburg, historickú časť a hrad v Českom Krumlove, jazerá Salzkammergut, mesto F. Lehára, letnú cisársku rezidenciu v Bad Ischl a opátstvo v Melku, Linz, Friastadt, Bad Leonfelden. Na otázku ako ste sa cítili a čo sa vám páčilo najväčšmi, sme dostali nasledujúcu odpoveď:

Tridsaťpäť účastníkov exkurzie okrem prírodného i kultúrno-historického bohatstva Rakúska a Českej republiky, dobre pripraveného programu vyzdvihlo poriadok a čistotu v susedných krajinách, prívetivosť i trpezlivosť obyvateľov. Všetci sme sa naučili pozdrav Grüss Gott, keďže Rakúšania pozdravujú aj cudzích. Niektorí naši spolucestujúci mali možnosť sa pocvičiť v nemčine, ďalší zase sa rozhodli, že sa budú učiť cudzie jazyky. V Českej republike sme sa tešili, že nepotrebujeme tlmočníka...

Boli sme ubytovaní v Bad Leonfeldene, v internáte, ktorý je na hotelovej úrovni. Stravovali sme sa v školskej jedálni, obsluhovali nás žiačky, ale cítili sme sa v najlepšej reštaurácii. Prakticky a esteticky projektované školské zariadenie vyvolalo obdiv nielen pedagógov.

Určite ešte dlho nám bude znieť v ušiach vianočná pieseň Tichá noc, ktorú sme si zaspievali na mieste jej vzniku, v kaplnke Obendorf. Mnohí sa potešili obľúbenému kvetu nášho detstva, nevädzi, ktorá u nás už vymrela. K našej dobrej nálade vo veľkej miere prispeli členovia nášho kolektívu.

Skoro všetci by sa radi vrátili do navštívených krajín. A naše Helenky prezradili, že majú ďalšie nápady... Ďakujeme organizátorkám, hostiteľke, tlmočníčke a neposlednom rade nášmu šoférovi, za pekné zážitky a nové poznatky.

(au)