Konferencia VÚSM ● Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku (VÚSM) pri príležitosti 15. výročia svojho založenia usporiadal v dňoch 14. a 15. októbra v Budapešti jubilejnú medzinárodnú vedeckú konferenciu na tému Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku.

Konferencia sa konala pod záštitou ministerky mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí Kingy Gönczovej v Slovenskom inštitúte (SI) a v budapeštianskom slovenskom gymnáziu. Plenárnych zasadnutí sa zúčastnilo 79 prednášateľov, ktorí vystúpili v šiestich sekciách - etnografia, história, jazyk, kultúra a spoločnosť, literatúra a školstvo.

- Dovoľte mi, aby som vás v mene Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku s úctou a čo najsrdečnejšie privítala na kultúrnych a vedeckých podujatiach, ktoré sme zorganizovali pri príležitosti 15. výročia založenia prvej slovenskej a vôbec prvej národnostnej bádateľskej dielne v našej vlasti. Náš pracovný kolektív sa rozhodol toto jubileum osláviť, veď v dejinách našej inštitúcie je toto výročie ozajstným sviatkom. Mnohí sa určite pamätáte, že v nedávnej minulosti náš ústav prežíval veľmi ťažké obdobie. Následkom nedostatočného a nepravidelného financovania mu hrozil zánik. Nebyť Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorá v roku 2001 prevzala inštitúciu a tým ju zachránila, určite by sme tu dnes neboli, - týmito slovami pozdravila početných záujemcov v Slovenskom inštitúte v Budapešti riaditeľka Výskumného ústavu v Maďarsku Alžbeta Uhrinová Hornoková PhD. - V posledných piatich rokoch v našom ústave nastali ďalšie dôležité zmeny, odohrali sa významné udalosti, o ktorých mienime tiež informovať odbornú a širokú verejnosť. Nehovoriac o tom, že takéto výročné stretnutia slúžia vždy aj bilancovaniu doterajšej činnosti, sumarizovaniu výsledkov a problémov, na základe ktorých si možno určiť úlohy do budúcnosti a smer ďalšieho rozvoja. Budeme oslavovať skromne, pracovne, vedeckou konferenciou o Slovákoch žijúcich v Maďarsku. Chceli by sme dokázať, že sme tvorcami vedeckých a kultúrnych hodnôt, a podľa našej mienky by sme si zaslúžili viac pozornosti a podpory zo strany našej vlasti, aj zo strany našej materskej krajiny. Vítam medzi nami našich renomovaných zahraničných hostí, kolegov, akademických a vysokoškolských pracovníkov zo Slovenska, Srbska - Čiernej Hory, Poľska, Rumunska a Ukrajiny. Prezradím vám, že kolektív nášho ústavu prežíva vznešený pocit, veď byť v kruhu najvýznamnejších domácich a zahraničných reprezentantov vedeckého, kultúrneho a politického života znamená pre náš ústav silnú morálnu podporu a uznanie. Zároveň by som sa chcela poďakovať všetkým tým, ktorí nejakým spôsobom napomáhali 15-ročnú činnosť našej inštitúcie, resp. usporiadanie tejto jubilejnej slávnosti, - povedala A. Uhrinová Hornoková. Otváracej slávnosti sa zúčastnili splnomocnenkyňa vlády SR pre zahraničných Slovákov Vilma Prívarová, generálny konzul SR Štefan Daňo, zástupkyňa riaditeľa Domu zahraničných Slovákov (DZS) Katarína Mária Hrkľová, riaditeľ Krajanského múzea MS Stanislav Bajaník, riaditeľka Ústavu etnológie SAV PhDr. Gabriela Kiliánová, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Ondrej Štefanko, vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Anton Paulik, riaditeľ odboru Ministerstva národného kultúrneho dedičstva MR András Bertalan Székely, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková a predseda Vedeckej rady VÚSM Matej Šipický.

Vysokopostavených hostí z Maďarska i zo zahraničia pozdravili aj zástupkyňa riaditeľa DZS M. K. Hrkľová a z poverenia riaditeľa SI Milana Resutíka referentka inštitútu Alžbeta Hollerová Račková. Po slávnostných zdraviciach sa konali vernisáže výstav o vedeckej činnosti Slovákov v Maďarsku a expozície svadobných odevov Slovákov v Maďarsku, ktoré otvorila riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová. Po prehliadke výstav sa účastníci presunuli do divadelnej sály, kde vystúpil Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena pod vedením Jána Šutinského.

Jubilejnú vedeckú konferenciu slávnostne otvorila ministerka mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí MR Kinga Gönczová, ktorá o. i. povedala:

- Je pre mňa veľkou radosťou zúčastniť sa jubilejnej oslavy 15-ročného Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Slováci žijúci v Maďarsku môžu byť ozaj hrdí na túto inštitúciu, ktorá bola prvou svojho druhu v našej vlasti a podujala sa pôsobiť v záujme záchrany a pestovania duchovného dedičstva tunajších Slovákov. Viem, že to nebolo ľahké, veď ústav má za sebou aj ťažké obdobie zápasu o existenciu a jeho pracovníci mohli istý čas pracovať za obmedzených finančných podmienok. Našťastie pred štyrmi rokmi sa táto neblahá situácia zmenila, ústav sa dostal do kompetencie Celoštátnej slovenskej samosprávy. Chcela by som vám úprimne zagratulovať k tomu, čo váš ústav za 15 rokov dokázal a zároveň vysloviť nádej, že máte pred sebou ďalšie úspešné roky a že pripravená novela menšinového zákona v budúcnosti zaručí stabilnejšie finančné zázemie pre pôsobenie ústavu. Prajem vám úspešné rokovanie a príjemnú atmosféru počas celej konferencie.

Otváracej slávnosti konferencie sa zúčastnili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, podpredseda Úradu pre národné a etnické menšiny Juraj Popovič a riaditeľ Výskumného ústavu Rusínov v Maďarsku Tibor Popovič.

Prezentáciu pamätnice venovanej VÚSM v rokoch 1990-2005 pod názvom „15 rokov Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku“ uviedol univerzitný profesor Miroslav Dudok. Riaditeľ Krajanského múzea MS S. Bajaník podal 15-ročnému ústavu pomocnú ruku 140-ročnej inštitúcie vo forme podpísania dohody o vzájomnej spolupráci. Zároveň pri príležitosti vzácneho jubilea odovzdal prvej riaditeľke ústavu prof. Dr. Anne Divičanovej zlatú Pamätnú medailu sv. Cyrila a Metoda.

Predpoludňajší program jubilejnej slávnosti sa skončil rozhovorom za okrúhlym stolom na tému Ako ďalej, VÚSM? Debatovalo sa o cieľoch a úlohách ústavu, jeho personálnych a finančných podmienkach, hodnotila sa jeho minulosť a hovorilo sa aj o očakávaniach do budúcnosti. Moderátorom bol predseda Vedeckej rady VÚSM M. Šipický. Popoludní sa v budapeštianskom slovenskom gymnáziu začali rokovania v šiestich sekciách.

Počas poldruha dňa sme na chodbách slovenskej školy v Budapešti stretali ľudí, ktorí sa sťahovali s harmonogramom konferencie v ruke z jednej miestnosti do druhej. Výber nebol ľahký, pretože ústav pripravil program skutočne na úrovni. Boli medzi nami aj takí, ktorí by si chceli vypočuť v tom istom termíne aj dve-tri prednášky v rôznych sekciách.

V sekcii kultúry a spoločnosti sme mali rôzne tematické okruhy, boli prednášatelia, ktorí sa vyjadrili k otázkam spoločenského života Slovákov v Maďarsku, resp. k ich náboženskému životu a otázke cirkvi, oblasti, ktorá by vyžadovala detailnejšie výskumy - hodnotila prácu vedúca sekcie, riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová. Podľa A. Ištvánovej 15 rokov po transformácii spoločnosti mali by sme mať viac teoretických odborníkov, veď napríklad o modifikácii menšinového zákona sa ani v tlači neobjavili detailnejšie rozbory, tejto tematike sa venujú iba niektorí naši politici a pracovníci štátnych úradov. Do tejto sekcie boli zaradené aj témy z knihovedy, ako aj z oblasti filozofie jazyka, ktorá úzko súvisí s kultúrou národa. Niektoré prednášky sa týkali aj užšie ponímanej kultúry, resp. kultúrneho života Slovákov v Maďarsku, zvlášť kultúry a inštitúcií budapeštianskych Slovákov. Predsedníčka sekcie navrhla pravidelne organizovať odborné semináre pre pracovníkov v oblasti riadenia kultúry, podľa nej tento sektor je v posledných rokoch zanedbaný. V tejto sekcii sa hovorilo aj o úlohe masmédií.

Jazykovedná sekcia pracovala pod vedením univerzitnej docentky Márie Žilákovej, ktorá vo svojom hodnotení zdôraznila, že v ich sekcii sa okrem medzinárodne uznávaných odborníkov prezentovali aj mladí kolegovia, ktorí nedávno začali svoju profesionálnu dráhu. Referáty boli venované slovenčine ako väčšinového jazyka a ako jazyka minority. Bola zastúpená jazyková kontaktológia i niektoré dialektologické témy. V sekcii panovala pracovná atmosféra, pripomienky účastníkov v diskusii boli vždy konštruktívne. V sekcii predviedli aj určité projekty, na ktorých budú spolupracovať odborníci tak z Maďarska, ako aj zo Slovenska.

Aj sekciu pod názvom História Slovákov v Maďarsku charakterizovala rozmanitosť - uviedol jej vedúci, vedecký pracovník ústavu Ján Gomboš. Prednášky zaberali široké časové obdobie - od 17. storočia až po súčasnosť. Prezentovali sa rôzne témy o. i. z oblasti dejín kultúry, konkrétnejšie napríklad z dejín ochotníckeho divadla alebo z oblasti archívnictva - Slováci v severovýchodnej časti Maďarska v zrkadle kanonických vizitácií. Prednášky z histórie sa napr. dotýkali problematiky presídlenia slovenského obyvateľstva na Slovensko, resp. zotrvania v ich rodisku. V tejto sekcii odzneli prednášky aj o takých osobnostiach slovenskej kultúry, ako Ján Nepomuk Bobula alebo Štefan Launer.

V sekcii školstva, ktorú viedla riaditeľka slovenskej školy v Békešskej Čabe Edita Pečeňová, sa popri prednáškach vytvorila živá diskusia a polemika o najpálčivejších problémoch nášho školstva. Prednášky boli zamerané na špecifické otázky národnostného školstva a veľa sa hovorilo o problémoch slovenského jazyka v menšinovom prostredí. Výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve je nesmierne zložitý, školy začiatkom 21. storočia pôsobia v prostredí, kde je aj medzi nimi veľmi vyostrené súťaženie. Musia sa sústrediť na výzvy modernej doby v rámci trhových podmienok. E. Pečeňová vyzdvihla význam motivácie žiaka a rodiny vôbec, čo v značnej miere ovplyvňuje výsledky výchovno-vzdelávacieho procesu. Členovia sekcie si mohli vypočuť prednášku o systéme slovenského školstva v Rumunsku a v záverečnej diskusii si vymieňali názory na systém doškoľovania krajanských pedagógov na Slovensku.

Prácu sekcie s názvom Otázky literatúry vyhodnotila jej vedúca, vedúca Katedry slovenčiny v Segedíne Katarína Maruzsová Šebová. Základnou otázkou väčšiny prednášok bolo, kam speje slovenská literatúra v Maďarsku. Rekviem za slovenskou literatúrou v Maďarsku? bol názov prednášky univerzitného docenta Karola Wlachovského, v ktorej vyjadril presvedčenie, že napriek negatívnym tendenciám nemusíme pochovať slovenskú literatúru v MR. Vyzdvihol napríklad dobrú úroveň tunajšej slovenskej tlače. Odzneli prednášky z oblasti minulosti našej literatúry, o divadelníctve, ako aj porovnávacia analýza slovenskej literatúry a literárnej kritiky v Maďarsku, Rumunsku a Vojvodine. V prednáške o otázke jazyka a recepcie literatúry bola vyslovená myšlienka, že zvýšiť počet čitateľov je možné zdokonaľovaním sa v jazyku a v literárnych stratégiách. Hovorilo sa ešte m. i. o generácii spisovateľov a básnikov literárneho časopisu SME v celoslovenskom kontexte a rozoberala sa aj rola Dolnozemčanky v tvorbe P. Kondača a P. Závadu.

V hodnotení sekcie etnografie univerzitná profesorka Anna Divičanová vyzdvihla, že okrem domácich odborníkov a ich kolegov zo Slovenska, ktorí spolupracujú od roku 1978, bola v pracovnej skupine zastúpená aj mladšia generácia a v hojnom počte sa prezentovali pracovníci partnerských inštitúcií VÚSM. Z rôznych tém sekcie je dôležité pripomenúť o. i. spracovanie výsledkov bádateľskej činnosti v rámci národopisných táborov (Kestúc, Bakoň), okrem tradičných metodologických prístupov etnografie a etnológie objavila sa aj historická analýza (O. Krupa - štatistická analýza sobášnych matrík). Vedúca sekcie upozornila na zaujímavý postreh znalkyne piesňového materiálu Slovákov v MR, doktorky Evy Krekovičovej na fenomén hymien užších kolektívov ako symbolu vytvárania novej society. A. Divičanová zdôraznila spoluprácu s odborníkmi z nitrianskej univerzity, ktorí prinášajú nové prístupy do našej odbornej pospolitosti. Zároveň v spojitosti výstavy SOC navrhla pouvažovať o vydaní ďalšieho zväzku Ľudový odev Slovákov v Maďarsku.

Po záverečnom vyhodnotení konferencie vedecký tajomník ústavu Ján Chlebnický oznámil prítomným, že ku koncu roka odchádza do dôchodku a využil príležitosť rozlúčiť sa so svojimi dlhoročnými domácimi i zahraničnými kolegami a priateľmi.

- Účasť na tejto konferencii bola pre mňa veľmi užitočná...Z myšlienok, ktoré ma napadli po návšteve všetkých sekcií, by som vyzdvihol jednu. História národných menšín v obidvoch našich krajinách by nemala rozdeľovať, ale naopak, mala by ísť smerom do budúcnosti, pretože históriu nenapravíme. Históriu možno vysvetliť, ale budúcnosť je to, čo v skutočnosti môžeme ovplyvniť... Chcel by som sa poďakovať za to, že som mal možnosť stretnúť intelektuálnu elitu slovenskej menšiny tu na jednom mieste, - povedal medziiným vo svojom prejave mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš.

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku sa môže pochváliť krátkou, ale bohatou minulosťou a dostatočným potenciálom pre budúcnosť. Prítomnosť VÚSM a jeho významné a pevné miesto v systéme inštitúcií Slovákov v MR sa ešte markantnejšie prejavili v pätnástom roku svojho pôsobenia. Aj my, ktorí nežijeme v tejto krajine, ale záleží nám na tejto živej ratolesti a ktorí máme nepretržitý kontakt prostredníctvom kolegov, vedcov, pedagógov, priateľov a médií, sme nemohli nepostrehnúť ofenzívnosť tohto počtom neveľkého kolektívu odborníkov. Zhostili sa snáď všetkých dostupných foriem, aby prispeli k udržaniu a ďalšiemu rozvoju slovenskej menšiny v Maďarsku. Cez výskum, publikačnú, edičnú, prezentačnú až po organizačnú činnosť... Slovenská republika si vysoko váži a oceňuje nezastupiteľnú úlohu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, - zdôraznila vo svojom slávnostnom prejave splnomocnenkyňa Úradu vlády SR pre krajanov Vilma Prívarová.

Dvojdňové podujatie slávnostne uzatvoril predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorý konferenciu hodnotil pozitívne a pokladal za jej prínos, že zmobilizovala celý rad našich inštitúcií. Pán predseda vyslovil presvedčenie, že o ďalších päť rokov sa znovu nadhodí otázka, „Ako ďalej, VÚSM?“ a vtedy medzi odpoveďami budú figurovať také alternatívy, ako napríklad kde otvoriť filiálku ústavu, či v Nitre, v Nadlaku, alebo v Novom Sade...

(if-la)