Seminár pre vedúcich speváckych skupín v Sarvaši

Ej, keď si ja zaspievam...

Slovenské osvetové centrum (SOC) ako jedna z inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy má za úlohu zabezpečovať doškoľovanie našich odborníkov v oblasti kultúry.

Foto: Katarína Királyová

Kedysi Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku často organizoval kurzy pre tanečníkov a pre vedúcich ľudových speváckych zborov, tieto sa postupom času konali čoraz zriedkavejšie.

Centrum pred niekoľkými mesiacmi nadviazalo kontakt s vedením Národného osvetového centra (NOC) v Bratislave, aby iniciovalo spoluprácu. NOC v auguste pozvalo vedúcich slovenských speváckych skupín v Maďarsku na školenie zbormajstrov, ktoré sa však konalo v čase, keď u nás prebiehajú svätoštefanské oslavy a naše skupiny absolvujú vopred dohodnuté vystúpenia.

Keďže riaditelia slovenských regionálnych stredísk si nárokovali školenie odborníkov, SOC usporiadalo seminár pre vedúcich ľudových a folklórnych speváckych skupín v prvý októbrový deň. Vedúcich súborov čakal v Slovenskom regionálnom stredisku v Sarvaši bohatý program. Po privítaní riaditeľ inštitúcie Tibor Mótyán predstavil hosťom kultúrne zariadenie, kde sa pred niekoľkými dňami konala vernisáž výstavy troch umelcov z hlavného mesta - Evy Konczošovej, Františka Zelmana a Gregora Papučka. V deň príchodu hostí tu prebiehala výmena receptov tradičných sarvašských slovenských jedál, niektoré mohli ochutnať aj účastníci seminára. Keďže naši odborníci dobre poznajú miestny folklórny súbor, predstavili sa aj speváčky skupiny „Sarvašské ňaničky“ za sprievodu vedúcej Edity Častvanovej Vassovej. K spievajúcim ženám a hosťom sa pridal aj riaditeľ domu, samozrejme, hrou na husliach. Nálada bola ako na tradičných priadkach. Hádam trošku aj pestrejšia a zaujímavejšia, pretože nespievali len pesničky jedného kraja, ale aj z celého Maďarska. Spievali, pochopiteľne po slovensky, ale hľadali aj maďarské paralely.

Na druhý deň každý netrpezlivo čakal, čím ich prekvapí prednášateľ, profesor hudby Lajos Pál, ktorý celý večer vyhrával na harmonike. Keďže pán profesor býva v Pišpeku, na kurz prišiel s magnetofónovým záznamom pozdravu Štefana Lamiho: „Ľudová hudba – slovami Bélu Bartóka - pozostáva z takých nápevov, ktoré spievalo veľa ľudí počas niekoľkých generácií. Jej obsah a funkcia sa viazali k spôsobu života ľudí na dedine, teda našich predkov... V dedinách údolia rieky Galgy si počas jarných večerov dievčatá posadali vo väčších skupinách na lavičky pred domami, kde spevom čakali mládencov... U dolnozemských Slovákov sa tradovali tzv. „sálašské večierky“, kde mládenci i dievky spievali so sprievodom citary...“

Témou prvej časti seminára bolo zostavenie repertoára speváckej skupiny, čo často robí problém aj skúseným vedúcim. Ukážky boli zostavené podľa postupu Lajosa Bárdosa.

V druhej časti doškoľovania si účastníci osvojili novohradský spevácky poriadok a sami vystúpili v úlohe často „nepríjemnej“ poroty - posúdili spev jednotlivých zborov na základe ukážok.

Na záver prítomní vedúci slovenských folklórnych speváckych zborov iniciovali pokračovanie a zintenzívnenie doškoľovania podobného rázu.

O dva týždne neskôr sa zišli vedúci zborov Hevešskej a Novohradskej župy, aby si vypočuli prednášku profesora hudby Lajosa Pála a pripravili sa na blížiacu súťaž speváckych a folklórnych skupín.

(kir-)