Pred dvadsiatimi rokmi, 15. marca 1994 vyšlo prvé číslo kultúrneho a spoločenského časopisu Barátság (Priateľstvo). Toto jubileum a pamiatku zakladateľky časopisu Márii Emberovej si pripomenuli 6. marca v konferenčnej sále vydavateľstva Croatica v Budapešti na ulici Nagymező autori, čitatelia a priatelia magazínu.

Organizátori osláv pripravili pre hostí dve prekvapenia. Prvým bolo vystúpenie hudobníka hrajúceho na trúbke Györgya Geigera, držiteľa Kossuthovej ceny, ktorým odštartoval slávnostný kultúrny večer.

Vzápätí predniesol svoj uvítací prejav zástupca štátneho tajomníka Ministerstva ľudských zdrojov, zodpovedný za národnostné a spoločenské vzťahy Csaba Latorcai. Vo svojom príhovore vyzdvihol význam a prínos časopisu, ktorý už dve desaťročia dáva priestor všetkým národnostiam žijúcim v Maďarsku, oboznamuje ich navzájom i s väčšinovým obyvateľstvom krajiny, prispievajúc tak k ich vzájomnému porozumeniu a rešpektovaniu. Časopisu poprial veľa úspechov do budúcnosti a odovzdal slovo šéfredaktorke časopisu Eve Mayerovej.

Moderátorka večera pozdravila všetkých prítomných a poďakovala sa riaditeľovi Verejnoprospešnej s. r. o. Croatica Csabovi Horváthovi za poskytnutie priestorov na usporiadanie slávnostného večera. Vo svojom úvodnom príhovore priblížila prítomným Máriu Emberovú, s ktorou v roku 1994 spoločne založili časopis Barátság, ktorý prináša spravodajstvo z najvýznamnejších podujatí všetkých národností Maďarska, uverejňuje ukážky z ich umeleckých a literárnych diel a oslovuje politikov, štátnych úradníkov a odborníkov na národnostné otázky v súvislosti s právnymi predpismi týkajúcich sa národností v znamení motta: „Prijať a mať rád sa dá iba to, čo poznáme.“

Máriu Emberovú osobne poznal takmer každý prítomný, takže predstavovať ju nebolo potrebné, E. Mayerová mala skôr za cieľ predstaviť prítomným svoju kolegyňu ako ju poznala ona - prísnu a náročnú na seba i na svoju prácu, oddanú, odhodlanú, cieľavedomú, na ktorú dodnes spomína a na ktorú neslobodno nikdy zabudnúť.

V následnom kultúrnom programe sa predstavili viacerí dlhoroční prispievatelia časopisu. Ako prvá prečítala výber zo svojich básní v maďarčine i rumunčine riaditeľka Výskumného ústavu Rumunov v Maďarsku Mária Berényiová. Po nej prečítala úryvok z dokumentárnej prózy M. Emberovej o maďarskom holokauste Budeme ešte žiť v roku 2000? (2000-ben fogunk még élni?) herečka, speváčka Gabriella Hadzsikosztova. Výber zo svojej poézie v nemčine predniesla publiku spisovateľka, poetka a pracovníčka týždenníka Neue Zeitung Angéla Korbová.

Slovenskú národnosť reprezentoval na podujatí santovský básnik Alexander Kormoš, ktorý predniesol dve kytice básní - tú prvú pozbieral špeciálne pre ženskú časť publika pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. Následne gitarová kapela Harmónia zahrala pod jeho vedením podpilíšske ľudové piesne.

Citát z cigánskej literatúry prečítala opäť umelkyňa G. Hadzsikosztova a na záver kultúrneho programu rozveselil publikum úryvkom z románu a básňou napísanou špeciálne na túto príležitosť s názvom Ulica Nagymező spisovateľ Petar Milošević.

Zlatým klincom na záver podujatia bolo druhé prekvapenie večera - veľkolepá narodeninová torta, ktorá nemôže chýbať na žiadnej ozajstnej narodeninovej oslave - tobôž nie jubilejnej.

Zlatko Papuček