„Pestovanie papriky vo Veľkom Bánhedeši má niekoľko desaťročí trvajúcu minulosť. Táto rastlina zabezpečuje živobytie pre rodiny žijúce na južnej časti Békešskej župy a rozvíja celú dedinu. Na česť papriky a ich pestovateľov, ktorí vykonávajú ťažkú prácu, usporiadame každý rok paprikový festival,“ povedal vo svojom otváracom prejave starosta obce Veľký Bánhedeš Sándor Farkas.

Papriku priniesli do Európy v roku 1493 zo Strednej Ameriky. Do Karpatskej kotliny sa dostala v 16. storočí príchodom Turkov. V tomto období paprika sa stala známou v Uhorsku pod názvom „vörös törökbors” (červené turecké korenie). R. 1570 kvitla ako okrasná rastlina - červený piepor turecký - v záhrade vychovávateľky Mikuláša Zrínskeho Margity Széchyovej. Maďarské slovo paprika je prevzatie tvaru slovanského (srbského) slova papar (korenie/piepor). Prvé rastliny toho druhu pestovali v 17. storočí v južnej časti Dolnej zeme, okolo Segedína, v záhrade kláštora segedínskych františkánov. Pestovanie toho druhu papriky, ktorý sa používa predovšetkým na výrobu korenia sušením a mletím, sa rozšírilo na Dolnej zemi už od 18. storočia. Zeleninovú papriku priniesli so sebou bulharskí záhradníci v 19. storočí, keď sa pred tureckou okupáciou presídlili na územie Uhorska. Gazdovia vo Veľkom Bánhedeši sa začali zaoberať záhradníctvom a pestovaním papriky na konci 20. storočia, po zmene režimu, keď sa rozpadli poľnohospodárske družstvá a zanikol aj potravinársky priemysel. Pestujú zeleninovú papriku so žltobielymi plodmi, vhodnú na plnenie, papriku typu kozieho rohu a štipľavú papriku. Zaoberajú sa aj pestovaním koreňovej papriky. Paprika ako určujúci symbol života Bánhedešanov má svoje miesto aj v erbe dediny.

Tohtoročný festival sa konal 16. augusta. Dejiskom podujatia bolo námestie pred termálnymi kúpeľmi, ktoré sú sprístupnené pre verejnosť po celý rok. Ich liečivá voda má dobrý vplyv na reumatické problémy, na kožné a gynekologické ochorenia. Záujemcovia oddychovali v teplej vode aj počas festivalu. Pri bazéne bolo počuť rumunčinu, maďarčinu i slovenčinu.

Po otvorení festivalu sa začala súťaž vo varení leča. Z papriky, ktorá sa nedostala do kotlíkov, urobili vtipné figúrky. Uvarené jedlá hodnotila porota, jej členmi boli starostovia troch priateľských lokalít: z Bánhedeša S. Farkas, zo slovenských Vlčian Gyula Iván a z rumunského Gelence József Cseh.

Kým sa varili paprikové špeciality, Spolok pre zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši usporiadal v Kultúrnom dome Sándora Petőfiho výstavu starých predmetov bánhedešských obyvateľov. Výstavu otvorila predsedníčka spolku Jolana Pepová. Členovia organizácie vystavovali kroje bánhedešských slovenských žien a meštiansky odev maďarských žien, ktoré sa dostali na Bánhedeš zo Slovenska r. 1947 v rámci výmeny obyvateľstva. Vystavili aj bánhedešské tkaniny. Pomocou fotografií boli predstavené aj gastronomické tradície predkov, ale gazdinky sa pýšili aj so svojimi výrobkami, ako domáca tarhoňa, zaváraniny z višní, sliviek a broskýň. Hosťom výstavy núkali makové pagáčiky, ktoré zohrávali v živote bánhedešských mužov dôležitú úlohu: keď išli na pole orať, alebo žať, upiekli im ženy výživné makové pagáčiky. Toto výdatné jedlo posielali ženy aj svojim synom a mužom bojujúcim na fronte počas svetových vojen. Na výstave nechýbala samozrejme ani paprika, najnovšia špecialita lokality. Na vernisáži zazneli aj slovenské ľudové piesne v podaní miestnej detskej citarovej kapely, potom zarecitovala svoje básne horlivá lokálpatriotka, recitátorka Zuzana Dohányosová Gulyásová.

Pri príležitosti festivalu sa zišli okolo námestia aj spoločenské organizácie obce. Každý spolok varil obed pre svojich členov, ktorí pomáhali pri organizovaní podujatia, alebo jednoducho len sledovali kultúrne programy. Spolok pre zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši a Slovenská samospráva varili v kotlíkoch bánhedešskú špecialitu, baraniu polievku s kyslou kapustou, ktorú kedysi varili bánhedešskí Slováci na svadbu. Počas slávnostného obeda, členovia spolku a hostia z Rumunska a Slovenska počúvali slovenskú hudbu v podaní Komlóšskej dychovky a obdivovali slovenské ľudové tance komlóšskej tanečnej skupiny. Na festivale nechýbali ani iné programy pre malých i veľkých: pouličný bál, remeselnícka dielňa, športové preteky, odborné prednášky, výstava najkrajších paprík a na záver ohňostroj.

Paprikový festival vo Veľkom Bánhedeši bol zábavným podujatím, ktoré patrí medzi obľúbené gastronomické a národnostné podujatia v Békešskej župe.

Ildika Očovská

Fotky: autorka