Na členov Slovenského kultúrneho spolku Vernosť čakal 8.-9. augusta bohatý program. Vo svojom celoročnom pláne mali aj objavovanie Matry s predstaviteľkou miestnej slovenskej samosprávy Juditou Kasalovou Szabadovou, ktorá dostala vlani vyznamenanie CSSM „Za našu národnosť”. Počas celého dňa nás sprevádzala s veľkým zanietením po významných miestach.

Prvou zastávkou bolo pútnické miesto Fallóskút, so svojou liečivou vodou a kaplnkou panny Márie. V posledných rokoch tu bol postavený aj kostol s rozmermi baziliky. V pamiatkovom dome sme si pozreli pôvodný nábytok a úžitkové predmety matranských Slovákov. V porovnaní s naším slovenským pamiatkovým domom sme zistili, že tu žili veľmi chudobní ľudia. Prehliadka školy zaujala najmä pedagógov, napriek tomu, že sa tu neozýval detský smiech a hluk, sme mohli skonštatovať, že výučba v tejto škole je na vysokej úrovni a technické, materiálne podmienky sú viac ako ideálne.

Po prehliadke školy sme sa vybrali po náučnom chodníku pod názvom „Cesta uhliarov”, dlhoročná predsedníčka slovenskej samosprávy nám rozprávala o niekdajšom remesle miestnych obyvateľov. Lokalita tzv. Fiškalitáš Huta je známa aj Kostolom troch dedín. Po prehliadke kostola nás pani Kaszalová pozvala do známej Vidróczkiho čárdy, kde nás jej vedúci oboznámil so životom slávneho beťára. Vo veľkej horúčave nám dobre padlo občerstvenie ponúknuté Slovenskou samosprávou v Alkári. Pôvodní obyvatelia týchto dedín hovoria aj dnes po slovensky a zachovávajú tradície.

Boli medzi nami aj hvezdári a tí sa tešili na návštevu hvezdárne na vrchu Piszkéstető. Mali sme možnosť nazrieť do kupol, kde nás hvezdár Adam Sódor uviedol do tajomstiev hviezd. Bol to fantastický zážitok vidieť, akými prístrojmi merajú, hľadajú hviezdy. Učiteľka Anikó Podaniová bola zvedavá na špeciálne čižmy, ktoré boli ako z rozprávky a používajú sa v zime pri celonočnom pozorovaní hviezd. Večera bola výborná, pečené kolienko v peci už rozvoniavalo hneď ako sme vystúpili z autobusu. Po výbornej chutnej večeri sme sa stretli s Alexandrom Nagyfalusim, ktorý nám rozprával o tunajšom živote. A otázok bolo potom neúrekom. Ubytovaní sme boli v Poľovníckom turistickom centre. Tí zdatnejší sa ešte vybrali k rozhľadni Červená skala, aby si odtiaľ pozreli nádhernú panorámu celého okolia.

Pestrý bol aj nasledujúci deň. Po výdatných raňajkách sme navštívili turistické centrum Sástó. V najvyššie položenom dobrodružnom parku v Maďarsku sa nám zastavil dych nielen z adrenalínových atrakcií, ale aj z panorámy okolia, ktorá sa nám zobrazila pred očami, keď sme po 255 schodoch vyšli na rozhľadňu a videli aj najvyšší vrch Maďarska Kékes. Niektorí však dali prednosť oddychu vo welnesse.

V meste Gyöngyös sme sa zastavili na obed v reštaurácii „Kulacs”. Cesta domov bola veselá a plná čerstvých zážitkov. Poďakovanie patrí podpredsedníčke Margite Komotriczovej, ktorá perfektne zorganizovala tento výlet a šoférovi Pavlovi Bajnóczimu, že sa snažil vyjsť všetkým v ústrety. Našimi sponzormi boli Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, Slovenská národnostná samospráva v Sarvaši a Osvetové oddelenie Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Sarvašského regiónu.

Zlatica Lišková

Foto: autorka