Veľká kniha

Maďari si dali pod vianočný stromček „Veľkú knihu“. Tesne pred sviatkami sa totiž skončila desať mesiacov trvajúca súťaž s týmto názvom.

Najprv mohli ľudia vybrať prvú stovku najobľúbenejších kníh z maďarskej i svetovej literatúry, potom sa kruh zúžil na päťdesiat, neskôr na dvanásť, a do predvianočného finále sa prebojovali tri, ktoré by mohli poznať aj čitatelia na Slovensku. Ktorá kniha vyhrala? Nápad prišiel z Británie, no originál zaostal za „plagiátom“ - Maďari sa vrhli do súťaže s veľkým nadšením. Akciu podporila vláda pol miliardovou sumou, a tu už začali mnohí „fajnoví“ literáti hundrať: vraj sa tieto peniaze dali použiť oveľa lepšie, napríklad na zníženie cien kníh, a vôbec, televízna súťaž nie je reprezentatívna, ľudia ani nečítajú viac, len si spomínajú na to, čo čítali najradšej v detstve, že je to príliš plebejské, degradovať „svätosť knihy“ na hlasovanie v televízii, sťaby v nejakej reality-show či megastár. Poznamenávam: tieto „formáty“ išli v Maďarsku na komerčných staniciach, kým propagovať knihy sa podujala verejnoprávna televízia. Preto sa mi zdá teraz ako úder pod pás, porovnávať sledovanosť a dokazovať, že jednotlivé kolá súťaže sledovalo v priemere „iba“ tristotisíc divákov. Musím ešte povedať, že pravdu mali tí, ktorí predpovedali úspech knihy prečítanej v mladosti ako školskú, viac-menej povinnú četbu. Na treťom mieste skončil román Abigél od súčasnej maďarskej spisovateľky Magdy Szabóovej. Úporný boj o prvenstvo viedli Chlapci z Pavlovej ulice od Ferenca Molnára a Jágerské hviezdy od Gézu Gárdonyiho. Možno si aj vy spomínate na príbeh drobného, chorľavého Ernőa Nemecseka, ktorý v boji o pľac na hranie obetuje aj svoj život, a pred jeho hrdinstvom sa prídu klaňať aj najväčší hochštapleri-bitkári z konkurenčnej partie chlapcov. Česť, čisté a úprimné city zvíťazia! V súťaži o Veľkú knihu však zvíťazili Jágerské hviezdy - rozsiahly a najmä romantický príbeh z obdobia protitureckých bojov, keď hrad v meste Eger-Jáger bol poslednou baštou v boji za obranu kresťanského Západu. Že by bol tento mýtus dodnes živý? Neviem, no viem, že Jágerské hviezdy patrili aj v mojom živote medzi určujúce literárne zážitky. Ak dovolíte, opäť pripomeniem, ako sme sa v štvrtej triede slovenskej základnej školy tu v Budapešti tešili na hodiny čítania. Pani učiteľka Böhmová sa totiž rozhodla prečítať nám celý román. A my, kým táto dobre hrubá kniha „trvala“, s otvorenými ústami sme počúvali príbeh Gregorka a Evičky na pozadí obliehania egerského hradu Turkami. Obdivovali sme hradného kapitána Štefana Dobóa, nenávideli sme Jumurdžáka, ktorý sa celý čas plietol do cesty dvom hlavným hrdinom. My sme sa už vtedy naučili, čo je to „janičiar“, a najmä: aká je čistá, úprimná láska, či už medzi dvoma mladými ľuďmi, alebo k vlasti. Slovom, bol to kultový román. A bola to dobrá voľba, hoci pochybujem, že ho dnes školáci čítajú, skôr videli jeho sfilmovanú podobu, ktorá patrí medzi najúspešnejšie diela maďarskej kinematografie. Skeptické hlasy by som tentoraz odohnal. Veď desať mesiacov sa dostali literatúra a čítanie opäť na obrazovky. Kým maďarská literatúra zožala vo svete niekoľko úspechov -spomeňme len „nobelového“ Imreho Kertésza, či európske víťazné ťaženie Pétera Esterházyho a Pétera Nádasa - z verejnoprávnej televízie sa toto odvetvie v posledných rokoch vytratilo, nehovoriac o tom, že aj kultúra čítania klesala. A zrazu je tu veľavravný údaj: obrat v knižniciach vzrástol počas trvania súťaže „Veľká kniha“ o 17 %, najviac si ľudia požičiavali práve knihy, ktoré sa umiestnili v prvej stovke. Hľa, tu by sa hodil môj obrátený, zato obľúbený slogan: situácia je síce beznádejná, avšak nie zlá. Ešte drobný dodatok na záver: denník Pesti Hírlap začal zverejňovať na pokračovanie Gárdonyiho román Jágerské hviezdy práve pred sto šiestimi rokmi, na Vianoce roku 1899.

(gmp)