Srbi v budínskom Tabane

Srbsko-maďarsko-nemecká knižka D. Uroševića. - Z množstva uverejnených fotografií a ilustrácií jedna sa týka aj nás, Slovákov. Je to drotár v tabanských uliciach z 19. storočia.

Srbi v budínskom Tabane - v obrazoch - pod týmto názvom vyšla v roku 2003 v Budapešti mimoriadne zaujímavá trojjazyčná (srbsko-maďarsko-nemecká) knižka. Jej autorom je predseda Srbskej samosprávy 1. obvodu Budapešti Dr. Danilo Urošević. Na približne 20 stranách - pod titulom Srbi v Tabane - opisuje stručný historický prehľad života a udalostí tohto najstaršieho predmestia Budína od počiatkov až podnes. Potom na 3 stranách predstaví srbskú ľudovú baladu Chasanova žena. Do nemčiny ju preložil Goethe a z nemčiny do maďarčiny F. Kazinczy. Na nasledujúcich 100 stranách autor ponúka čitateľovi množstvo čierno-bielych, ale aj farebných dobových fotografií s trojjazyčnými vysvetlivkami, zavedie ho do starodávneho Tabanu.

Z publikácie sa dozvieme, že v Malej Panónii žili aj Srbi. Títo pôvodní obyvatelia tu v 9. storočí vďaka sv. Cyrilovi a Metodovi ako prví prijali kresťanskú vieru, naučili sa čítať, písať a zúčastňovať sa aktívne na bohoslužbách vo svojej staroslovenskej reči. Keď prišli Maďari, vytvoril sa tu spoločný štát, konfederácia slovanských a maďarských kmeňov, žúp a veľkostatkov... Autor takto spriada vlákno histórie, pravda, zo srbsko-maďarského pohľadu. Spomenie významné srbské osobnosti, ako bol napr. knieža Stefan Lazarević, spojenec kráľa Žigmunda, a mnohí ďalší, opíše ako sa na začiatku 15. storočia usadili Srbi v údolí medzi Budínskym hradom a Gellértovým vrchom, ako sa tu vytvárala srbská osada, ako sa nakoniec rozrástla v mestečko Taban, čo sa tu dialo za tureckej nadvlády,... Ako sa vyvíjalo obyvateľstvo, jeho pravoslávny cirkevný život, ako sa rozvíjalo srbské mesto Taban, čo všetko sa tu budovalo. Píše o privilégiách Srbov, o spravovacom systéme (samospráva, rada), o školstve, hospodárskom živote, vinohradníctve, o hostincoch a kaviarničkách...

Napínavé sú aj state, kde sa hovorí o boji za národnú kultúru, o tom, že Taban, resp. Budín, boli aj strediskom reforiem a obnovy srbského jazyka. Účinkovali tu srbské tlačiarne, vydavateľstvá kníh a časopisov, divadelné a rôzne kultúrne spolky.

Škoda, že celý tento príbeh nemôže končiť hepiendom. Taban už v tridsiatych rokoch 20. storočia postihol ten istý osud ako o tridsať rokov neskôr niekdajší majetok grófa Jána Podmanického, slovenský Rákoškerestúr. Taban - píše Danilo Urošević – bol nerozvážne zrovnaný so zemou v tridsiatych rokoch minulého storočia. Ostalo iba zopár budov, z ktorých je pre Srbov osobitne dôležitý Srbský dom, hostinec U zlatého jeleňa a Rácke kúpele. Nostalgia po niekdajšom čarovnom Tabane čoraz viac rastie. Aspoň o jej čiastočné zmiernenie sa usiluje Spolok priateľov Tabanu, ktorý nielenže rozširuje svoju činnosť, ale na poctu niekdajšej osady každoročne organizuje celodňové podujatie. Zachovať pamiatku Tabanu pomáha aj tematická zbierka a založenie Pamätného múzea Tabanu na ulici Döbrenteiho č. 9.

Gregor Papuček