Prezentácia dvoch dolnozemských publikácií

Riaditeľ Slovenského inštitútu a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy usporiadali 2. februára v divadelnej sále SI prezentáciu dvoch dolnozemských publikácií - časopisu Aurora a Pazovského kalendára.

Riaditeľ Milan Resutík najprv pozdravil hostí a vyjadril svoju radosť z toho, že podujatie poctili svojou prítomnosťou predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a Čiernej Hore Anna Tomanová Makanová, podpredseda NR SNM pre Báčku Vladimír Valentík, predseda Výboru pre kultúru NR SNM Miroslav Mikľan, predseda Kultúrno-umeleckého spolku v Pazove Ján Čmelík, predseda Výkonnej rady Kultúrno-umeleckého spolku v Pazove Miroslav Pap, redaktor časopisu Aurora Jaroslav Litavský, zakladateľ Pazovského kalendára Miroslav Demák, predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Ondrej Štefanko, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, členovia slovenských menšinových samospráv hlavného mesta a mnohí záujemci.

Podujatie moderoval zakladateľ M. Demák, ktorý sa úvodom poďakoval organizátorom za možnosť prezentácie v Budapešti. Pán Demák informoval prítomných o tom, že je to už jedenáste stretnutie Slovákov zo Starej Pazovy so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Boli už aj v Békešskej Čabe a z Budapešti cestujú do Bratislavy. Najskôr sa zmienil o tom, že o Slovákoch vo Vojvodine sa hovorí ako o fenoméne, ktorý už vyše dve a pol storočia odoláva vplyvom inoetnického prostredia a je v popredí, keď ide o zachovávanie tradícií a vytvárania osobitnej formy slovenskej identity mimo slovenského štátu. V súčasnosti tu žije 59 tisíc Slovákov a slovenská vojvodinská identita so všetkými svojimi špecifikami a osobitnosťami vychádza z kultúry celoslovenskej, ale jej nadstavbu určuje nový kontext, v ktorom sa societa ocitla a vstúpila do nových dejín. Nová situácia, v ktorej sa slovenská societa ocitla v novoutvorenom štáte Srbov, Chorvátov i Slovincov, priam nanucuje jej silnejší vzťah k vlastnému pôvodu, najmä pre heterogénnosť celého regiónu. V novom kontexte silnie práve sebavedomie a hrdosť na svoj pôvod, potenciovanie odlišností a rešpektovanie tradície, čo sa prejavuje zapájaním sa jednotlivcov do verejného života society.

Najfrekventovanejším spôsobom zachovania a rozvíjania tradičnej kultúry odjakživa bolo organizovanie sa príslušníkov jednej society do skupín či spolkov. Patričnosť k jednotlivým zoskupeniam dolnozemských Slovákov zároveň znamenala aj udržateľnosť a ochranu svojráznosti a svojbytnosti v novom prostredí, ktoré charakterizovala viacnárodnostná, viackultúrna a viacprofesionálna spoločnosť. Vďaka tejto uvedomelej činnosti vojvodinských predkov sa zachoval veľký počet hodnotných faktov zo slovenskej dolnozemskej minulosti. Po usadení sa v novom domove a viac ako dvestopäťdesiatročnom neustálom trvaní na svojom pôvode zdá sa priam nevyhnutné venovať pozornosť spolkom, vďaka ktorým boli kultúrne hodnoty vo veľkej miere zachované. Spolkové organizovanie sa vojvodinských Slovákov v oblasti kultúry sa začalo už koncom 19. storočia. Kultúrno-umelecké spolky jestvujú a pracujú takmer vo všetkých prostrediach, kde žijú Slováci. Záujmové skupiny nemali spravidla za cieľ iba pestovať kultúrne dedičstvo. Slováci a Slovenky sa organizovali, lebo chceli patriť k dobe, v ktorej žili, rozhodovať o svojom položení, byť rovnocennými občanmi štátu, tlačiť vlastnú tlač, vzdelávať sa vo vlastnom jazyku a byť na pomoc tým, ktorí ju potrebujú, zakladaním rôznych fondov. Aj v súčasnosti je to najmasovejšia forma kultúrneho organizovania sa, zoskupujúca všetky vekové skupiny, ale najviac deti a mládež. V činnosti spolkov dominujú tanečné súbory a spevácke skupiny, ale i ochotnícke divadelné predstavenia najčastejšie nacvičujú v rámci divadelných odbočiek spolkov.

Z histórie o sťahovaní sa pazovských Slovákov na Dolnú zem M. Demák prezradil, že do Starej Pazovy ako do hraničiarskej osady prišli prví prisťahovalci zo Selenče v Báčke. Prvú kultúrnu ustanovizeň - Pazovskú čitáreň - založili roku 1878 a prvým predsedom bol Vladimír Hurban, ktorého rodina zohráva dlhé desaťročia veľkú úlohu v kultúrnom živote Pazovčanov. Tu sa pravdepodobne usporadúvali aj diskusné kluby, na ktorých sa debatovalo o rozvoji dediny a kultúrnych aktivitách. Dňa 2. februára 1902 bola v Starej Pazove prvá premiéra slovenského divadla. Prvý kultúrny objekt bol vybudovaný v roku 1928, kde mali stredisko všetky spolky, ktoré sa medzičasom založili.

Pán Demák zdôraznil, že vydávanie slovenských periodík, slovenskej literatúry za hranicami SR, má aj v súčasnosti svoj nenahraditeľný význam pri uchovávaní slovenského jazyka a tým aj pri uchovávaní národnej slovenskej identity pre budúce generácie. Časopis Aurora s podtitulkom Časopis Literárnej spoločnosti Ľudmily Hurbanovej má svoju špecifickú históriu a začal vychádzať pred 27 rokmi na Hromnice, teda 2. februára 1978. Mal rôzne podoby, od cyklostylu po tlač, od občasníka po tlačené periodikum. Posledné číslo časopisu Aurora má názov Aurora Slovakia a súvisí to s tým, že sa venuje Slovensku ako materskej krajine Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Finančne ho podporilo Ministerstvo kultúry SR. Redaktorom časopisu je Jaroslav Litavský. Časopis sa snaží zmapovať, čo sa dialo, ale aj vydať svedectvo o vojvodinských Slovákoch žijúcich v súčasnosti.

Pán Demák sa potom zmienil o druhej lokálnej publikácii, o Pazovskom kalendári, ktorého zakladateľom bol on a ktorý vyšiel prvýkrát pred piatimi rokmi. Redaktorom je Martin Prebudila. Je to pazovská kronika, ktorá informuje o bohatej a pestrej činnosti Pazovčanov na každom poli života.

Po prezentácii dvoch publikácií vystúpili ľudoví speváci Anna Verešová a Boris Babík a ľudový orchester „Pajtáši“ pod vedením Michala Čemerského. Pazovské ľudové pesničky naladili účastníkov na priateľské stretnutie, na ktorom sa podávali chutné dolnozemské pazovské špeciality.

(fúziková)