Bratislava maďarskými a slovenskými očami

V budapeštianskom Slovenskom inštitúte v týchto dňoch sa konala prezentácia novej publikácie vydavateľstva Kalligram Kapitoly z histórie Bratislavy maďarskými a slovenskými očami.

Prezentácia novej publikácie v Budapešti

Úvodom riaditeľ inštitútu Milan Resutík vyslovil radosť z toho, že na predstavenie novej knihy prišlo tak veľa záujemcov. Zdá sa, že Bratislava je ešte stále zaujímavou témou v Budapešti. Publikáciu početnému obecenstvu predstavil generálny riaditeľ Ústavu Lászlóa Telekiho György Granasztói, ktorý zdôraznil, že kniha, podobne ako aj konferencia v októbri 2004, prednášky ktorej vyšli v tejto zbierke, sa zrodila vďaka občianskej iniciatíve v rámci Spolku Agentura Pacis Posonium na čele s Jánosom Frideczkym. Jej vydanie podporili Maďarská akadémia vied prostredníctvom Verejnej nadácie Jánosa Aranya, Ústav Fórum v Šamoríne, Maďarské kultúrne stredisko v Bratislave a Ústav Lászlóa Telekiho. Gy. Granasztói vyzdvihol dôležitosť priebežného spoločného zmýšľania v otázke skúmania Bratislavy nielen slovenskej a maďarskej, ale aj rakúskej historiografie.

Mesto znamená pre každý národ niečo iné, veď kým na mape Viedne z 15. storočia figuruje ako predmestie rakúskeho mesta, pre Maďarov znamená predovšetkým korunovačné sídlo Uhorska a pre Slovákov hlavné mesto Slovenskej republiky. Ako pozitívum hodnotil, že zbierka prekonáva tie tradičné politicko-historické konflikty, ktoré hatia odhaleniu života mestskej komunity, resp. zložitých interpersonálnych vzťahov v priebehu stáročí. Zo zbierky, ktorá obsahuje 22 štúdií a prílohu máp a fotografií, riaditeľ ústavu podľa subjektívneho výberu vyzdvihol medziiným detailný prehľad inštitúcií a diskusií v otázke výskumov miest na Slovensku v štúdii Viliama Čičaja prácu o historiografii Bratislavy s bohatými bibliografickými údajmi od začiatkov až podnes od Eleny Mannovej. Zaujímavosťou podľa Gy. Granasztóiho je výskum Magdalény Paríkovej, výsledky ktorého sú uverejnené pod názvom Bratislava v zrkadle etnologických výskumov, v Maďarsku tento prístup nemá v prípade miest bohaté tradície. Štúdia Fredericka Federmayera opisuje dobu veľkých zmien v 16. storočí cez dejiny jednej rodiny. V práci Gábora Czocha sú znázornené o. i. konflikty záujmov centrálnej moci, meštianskej elity a politizujúcej šľachty v polovici 19. storočia. László Szarka rozoberá otázku etnických zmien a migrácie v Bratislave v dobe medzi dvoma svetovými vojnami.

V deň prezentácie zavítali do Slovenského inštitútu aj slovenskí historici Elena Mannová a Viliam Čičaj, ktorí podrobnejšie informovali budapeštianske publikum o svojich výskumoch. Po ďakovných slovách hlavného redaktora publikácie Gábora Czocha na adresu podporovateľov záujemci a odborníci pokračovali vo výmene názorov v rámci neviazanej besedy. Slovenská verzia zbierky, ktorá uzrie svetlo sveta v blízkej budúcnosti, bude predstavená verejnosti v Maďarsku v rámci prezentácie vydavateľstva Kalligram v Slovenskom inštitúte pravdepodobne v apríli tohto roku.

(la-)