Bušovia - bursovníci ● Karneval v Moháči

V Moháči sa nedeľné oslavy začínajú preplavením bušov cez Dunaj, aby potom za veselej, rezkej ľudovej hudby, vystrájajúc huncútstva so známymi-neznámymi dievčatami a ženami, sa vydali na dvojhodinový sprievod ulicami mesta.

Koniec fašiangov sa tradične nesie v znamení veľkolepých karnevalov. Najznámejší v Európe je benátsky, v Maďarsku moháčsky a na Slovensku - ak som dobre informovaná - organizujú tradičné lúčenie sa so zimou a s obdobím veselosti skôr lokálne. Napríklad v Chocholnej - Velčiciach, obci ležiacej necelých 10 km juhozápadne od Trenčína. Obec je od Moháča vzdialená vzdušnou cestou takmer 500 km, pôvodné obyvateľstvo je výlučne slovenskej národnosti a asi nič netuší o tom, že v najjužnejšom meste Maďarska sa podobne lúčia s fašiangami ako oni. Veľa zhodných prvkov nachádzame aj v našich pilíšskych obciach, najmä v Mlynkoch.

Podobnosť nemôže byť náhodná, veď ide o pôvodné slovanské zvyky. Moháčski Chorváti tvoria natoľko silnú komunitu, že si ich tradície osvojili i tamojší Maďari, Nemci a Srbi. Dokázali ich povzniesť na takú úroveň, že lákajú do dvadsaťtisícového mesta tisíce návštevníkov. Hlavnými aktérmi poslednej nedele pred Popolcovou stredou sú bušovia - bursovníci. Sú to takmer bez výnimky muži a mládenci oblečení do zoomorfných a antropomorfných masiek.

Najčastejšie si volia drevené masky turoňa, medveďa či kozy, ktoré zakrývajú celú hlavu, ale aj masku čerta, slameníka a bosoriek. Oblečené majú kožuchy a biele plátené gate. Vyzdobení sú drevenými vidlami, zvoncami, rapkáčmi a buteľkami, v ktorých je - aspoň spočiatku - dačo na zahriatie. V Moháči sa nedeľné oslavy začínajú preplavením bušov cez Dunaj, aby potom za veselej, rezkej ľudovej hudby, vystrájajúc huncútstva so známymi-neznámymi dievčatami a ženami, sa vydali na dvojhodinový sprievod ulicami mesta.

Tohto roku okolo 500 bušov sprevádzali jazdci na koňoch, tri skutočné historické delá, z ktorých sa často strieľalo, alegorické vozy, rakva s fašiangami a koleso s dvoma figurínami, navlas také ako v Mlynkoch so Šimonom a Júdou, ba dokonca jedno s tromi živými bušmi, ktorým sa občas podarilo stratiť rovnováhu. Vystrájajúci sprievod sa zastaví až na námestí pred radnicou, kde ho už čakajú davy zvedavcov z celého Maďarska, ba aj zo zahraničia, najmä z Nemecka a Chorvátska, ale aj zo Srbska, Rumunska, Poľska a Francúzska. Na pódiu pred radnicou tancujú bušovia a folklórne súbory, zo všetkých strán sa ozýva hudba. S prichádzajúcim večerom sa davy vyberú do stredu námestia, kde je pripravená vatra. Pri žiare jej plameňov sa zabávajú mladí i starší, ale aj najmladší. Všetci veselo poskakujú, dupkajú - domáci už zo zotrvačnosti, veď v Moháči sú tanečné zábavy posledný fašiangový týždeň deň čo deň.

(vzs)