XIII. Budapeštiansky medzinárodný knižný festival

Na knižnom festivale už dvanásty rok bola prítomná so svojím stánkom aj Štátna cudzojazyčná knižnica, jej Národnostné a dokumentačné oddelenie predstavilo systém inštitúcií minorít v Maďarsku, ich učebnice, tlač a vydavateľskú činnosť.

Slovenská a maďarská literatúra zo Slovenska
a vydavateľská činnosť domácich menšín

Na XIII. Budapeštianskom knižnom festivale, usporiadanom v dňoch 20. až 23. apríla v priestoroch Kongresového centra, bolo čestným hosťom Španielsko. Na jeho otvorení svetoznámy kirgizský spisovateľ Čingiz Ajtmatov prevzal z rúk prezidenta MR Lászlóa Sólyoma Dôstojnícky kríž Radu MR.

Medzi 17 zúčastnenými krajinami sa v Budapešti tradične predstavilo aj Slovensko. Reprezentovalo ho vydavateľstvo Kalligram, ktoré svoje najnovšie tituly predstavilo aj v rámci literárneho večera v Slovenskom inštitúte. Na pôde inštitútu sa v spolupráci s vydavateľstvom LCA z Lučenca konal aj autorský večer debutanta Karola D. Horvátha, kde úryvky z dvoch zbierok poviedok autora predniesol Levente Galda. V posledný deň knižnej prehliadky autor v rámci 6. festivalu európskych debutantov dedikoval záujemcom svoje diela.

V kongresovom centre sa konala prezentácia maďarského prekladu diela Dušana Šimka Japonský diván, ktoré vydal Kalligram. K jeho vydaniu prispelo aj Literárne informačné centrum (LIC). Stretnutie s autorom, emigrantom v Bazileji, uviedol zástupca riaditeľa LIC Anton Baláž. Po prečítaní diela, v ktorom ide o „trojuholník“ japonského muža, japonskej ženy a Jakuba z Prešova, sa so záujemcami o svoje dojmy podelil maďarský spisovateľ Márton László. Cestopisnú esej označil za pokračovanie tradície cestopisných románov z 18. storočia, ktorá po prekročení realistického románu z 19. storočia pokračuje v 20. a 21. storočí. Podľa prítomnej prekladateľky Pirosky F. Kovátsovej román D. Šimka, ktorý je jej tretím prekladom autorovho diela, by sa v maďarskej literatúre mohol zaradiť do línie Sándora Máraiho. Sám autor sa k tejto duchovnej blízkosti k svojmu rodákovi z Košíc hrdo priznáva. Okrem iných paralel vyzdvihol dvojjazyčnosť, avšak pokračovanie Máraiho života, jeho izolovanosť a osamotenosť, nepokladá za nasledovaniahodné. Zo svojho dvojročného pobytu v Japonsku, z ktorého sa prezentované dielo zrodilo ako zbierka listov-esejí posielaných každodenne z ázijskej krajiny na Slovensko, vyzdvihol zdvorilosť a úctu k tamojším obradom, ako aj k pretrvávaniu tradičných foriem ľudských vzťahov. Napriek tomu, že následkom globalizácie sa prejavy zdvorilosti v medziľudských vzťahoch z Európy, tak z východnej, ako aj zo západnej, pomaly vytratia (uviedol napríklad všeobecné rozšírenie tykania), D. Šimko vidí možnosť zachovávania týchto foriem v budúcnosti aj na našom kontinente.

Pod názvom „Čo nového v Bratislave?“ bol hosťom Literárneho informačného centra slovenský prozaik Pavol Rankov, držiteľ ceny Ivana Kraska za debut v literárnej tvorbe. Maďarský preklad jeho tretej zbierky poviedok pod názvom „V tesnej blízkosti“ maďarskému publiku predstavil Doc. Karol Wlachovský, ktorý poznamenal, že kým po spoločenskom prevrate za posledných pätnásť rokov emblématický slovenský román nevznikol, v oblasti krátkej prózy, noviel, je výber bohatý. Podľa jeho názoru na tomto poli na Slovensku uzrie svetlo sveta viac diel, než by bolo potrebných, čitatelia si pri takomto množstve nevedia poradiť. Dielo Pavla Rankova podľa K. Wlachovského charakterizuje orientovanosť v krátkej próze svetovej literatúry. Znamená to, že tradičnú poviedku, akú poznáme z klasickej slovenskej literatúry, nepíše, jeho tvorba svedčí o vplyve J. Cortázara, J. L. Borgesa a nadväzuje skôr na počiatky slovenskej postmoderny, na prvky tvorby Rudolfa Slobodu a Dušana Mitanu. Hlavne v prezentovanej tretej zbierke autora je prítomná jeho snaha objektivizovať skutočnú realitu a pripájať k nej akúsi vysnívanú, ktorá sa v mnohých prípadoch stáva skutočnejšou, než prvá. „V prípade mladej generácie slovenských prozaikov môžeme hovoriť o zmene paradigmy. Kým klasická slovenská poviedka písala o tom, čo človek mohol vidieť alebo počuť, moderná slovenská poviedka píše aj o tom, čo sme nikdy nevideli, nikdy nepočuli, predsa je to súčasťou našej reality“ - dodal K. Wlachovský. Záverom stretnutia sa o svojom vzťahu k Rankovovej tvorbe vyjadrila aj prekladateľka jeho zbierky do maďarčiny Erika Horváthová.

Na knižnom festivale už dvanásty rok bola prítomná so svojím stánkom aj Štátna cudzojazyčná knižnica, jej Národnostné a dokumentačné oddelenie predstavilo systém inštitúcií minorít v Maďarsku, ich učebnice, tlač a vydavateľskú činnosť. Vystavené publikácie si záujemcovia mohli priamo na mieste kúpiť, resp. objednať. Oddelenie návštevníkom festivalu tohto roku prezentovalo literatúru nemeckej menšiny v Maďarsku, a to v rámci stretnutia s nemeckými spisovateľmi a básnikmi pod názvom „Erkenntnisse“.

(la-)