Z pohľadu vedy v Čabačude a Sarvaši

Z ponuky prednášok VÚSM si Slovenský kruh v Čabačude vybral referát Jána Gomboša o dejinách slovenského ochotníckeho divadelníctva na Dolnej zemi medzi dvoma svetovými vojnami.

Prednášku, ktorá odznela v miestnom kultúrnom dome, moderoval Alexander Tóth. Poslucháči prejavili veľký záujem o túto tému, po prednáške viacerí porozprávali svoje zážitky a spomienky na dolnozemské slovenské divadelníctvo..

Prednášatelia nedávno zavítali aj na Vysokú školu Samuela Tešedíka v Sarvaši. Po úvodných slovách Eriky Fajnorovej študentom a pedagógom prednášali o Ľudovítovi Štúrovi ako kodifikátorovi spisovnej slovenčiny a o cudzích a prevzatých slovách v slovenčine. Prednášku si vypočuli aj študenti Pedagogickej a sociálnej akadémie z Lučenca, ktorí boli v Sarvaši na letnej praxi.

(v-r)

Stretnutie so slovenčinou

- bol názov spoločného popoludnia poslucháčov Vysokej školy S. Tešedíka a poslucháčov tretieho ročníka Pedagogickej a sociálnej akadémie z Lučenca, ktorí začali dvojtýždňovú prax v Maďarsku. Cieľom prednášok bolo nielen získať podrobnejšie informácie o slovenčine z pohľadu histórie a vedy (jazykovedy) od prednášateľov, ktorí sa tejto práci venujú profesionálne ako zamestnanci Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), ale aj osobne spoznať Jána Gomboša a Alexandra Tótha, predstaviteľov inštitúcie, ktorá v súčasnosti má výrazný vplyv na zachovanie kultúry a jazyka slovenskej menšiny v Maďarsku.

Študenti si robili poznámky v prvej časti prednášky - z obdobia meruôsmych rokov, kedy sa práve Ľudovít Štúr zaslúžil o to, že základom spisovného slovenského jazyka sa stalo stredoslovenské nárečie. Ján Gomboš uviedol príklady zo štúrovského pravopisu, ktorý je, samozrejme, dnes už pozmenený, hoci práve tu, na Dolnej zemi pretrvávajú niektoré jeho varianty v hovorovej reči. Jazykovedná činnosť Ľ. Štúra - všestrannej osobnosti národných dejín, je často v úzadí, hoci práve vďaka jeho cieľavedomému úsiliu a neľahkej polemike s J. Kollárom a P. J. Šafárikom slovenský jazyk nesplynul s českým, ale dostal status, ktorý mu prináležal. Štúr svoje názory potvrdil aj v jazykovedných dielach a vydávaním Slovenských národných novín a almanachov v „stredoslovenčine“. Slovensky hovoriaca inteligencia prijala jeho návrh a začala v nej tvoriť literárne diela, ktoré v duchu romantických ideálov formovali národné povedomie Slovákov a patria ku skvostom slovenského slovesného umenia.

Druhá časť prednášky bola zaujímavá práve tým, že poslucháči mali pred sebou texty s príkladmi: ako a z ktorého jazyka sú preberané niektoré slová a ako sa mení - posúva ich význam. Napríklad slovo conferenciér z francúzštiny by sme mali prekladať ako prednášajúci. Ale v slovenčine slovo konferenciér znamená moderátor (fr. présentateur). Etymológia slov je zaujímavá a v diskusii na záver podnietila úvahy aj o počítačových pravopisných úpravách, kedy stroj - počítač nemá schopnosť rozlišovať pôvod slova a jeho význam s ohľadom na kontext. Niekedy preto počítač ponúka zaujímavé varianty, ako nahradiť z jeho „pohľadu“ nesprávny variant slova iným, ktoré pozná. Napríklad v slovnom spojení nasúvacie lodičky (topánky, ktoré sa obúvajú vsunutím nohy) navrhol počítačový program nahradiť prídavným menom načúvacie alebo nasávacie. Ale snáď ešte vtipnejšia a paradoxnejšia je náhrada za slovo mailovať, ktoré by počítač nahradil slovom milovať.

Jazykoveda, historický vývoj jazyka a niekedy aj boj za jeho optimálnejšiu podobu sú ako detektívka či dráma, ktorá v konečnom dôsledku dáva priestor pre poéziu a poetiku.

Erika Fajnorová