Slovenský regionálny deň v Mikóháze

V obci Mikóháza sa konal tradičný Slovenský zemplínsky regionálny deň. O dejisku osláv sa rozhodlo ešte na januárovom zasadnutí Spolku zemplínskych Slovákov a predstaviteľov okolitých slovenských menšinových samospráv.

Termín osláv vytýčil miestny organizačný štáb pod vedením predsedníčky trojčlennej Slovenskej menšinovej samosprávy v Mikóháze Anny Laczkóovej. Zvolil si 8. júl, veď už tradične každý rok si v takýto čas Mikóházčania pripomínajú posolstvo svätého Cyrila a svätého Metoda.

Týždeň po Dni Slovákov v Maďarsku v Slovenskom Komlóši si teda aj v malebnom prostredí Zemplínskych vrchov, v areáli krásne obnoveného spoločenského domu, v esteticky obnovenom, kvetmi hýriacom parku, zdôraznilo svoju slovenskú spolupatričnosť deväť speváckych zborov. Na miesto zhromažďovania, do priestorov základnej školy, prichádzali vystupujúci, aby sa v pestrom krojovanom sprievode pobrali ku kostolu, kde sa mala konať slávnostná svätá liturgia v slovenskom i v maďarskom jazyku. Pred vchodom do miestneho grécko-katolíckeho kostola zaspievali niekoľko piesní. Maličký kostolík, vo veži ktorého je vtesaný  dôkaz, že pochádza z 18. storočia a v jeho interiéri nájdeme dokonca cyrilikou písaný odkaz „Sláva Bohu vo výšinách”, tak zaplnili veriaci nielen telom, ale aj srdcom.

Svätá omša začala presne pol hodinu pred poludním a konala sa podľa scenára, ktorý mali účastníci k dispozícii v každej lavici. Slovenské žalmy zneli práve tak hlasne, ako maďarský „Otčenáš“ a pri piesni „Daj boh šťastia“ na konci omše ťahák už ani nepotrebovali. Rodinnú atmosféru hodinovej pobožnosti zabezpečili kňaz Emil Bodolóczky a jeho pomocný kňaz nielen preto, že sú svokor a zať, ale i preto, lebo podobná omša sa tu konala už po tretíkrát.

Po krátkom občerstvení nasledoval kultúrny program pozvaných skupín. Pred vystúpeniami však domáci v kruhu hostí pozdravili predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, ktorý vo svojom príhovore vyjadril svoju úprimnú vďaku za pozvanie a zároveň aj spokojnosť s prácou zemplínskych menšinových samospráv. Zároveň informoval o tom, že podľa aktuálneho stavu registrácie národnostných voličov Zemplín má opäť šancu založiť si v našich dobre známych obciach slovenské menšinové samosprávy. V zmysle novely menšinového zákona má tento región dokonca šancu založiť si župnú slovenskú menšinovú samosprávu, čo je tiež veľmi dobrá správa. Vyzval hostí, aby prispeli k zveľaďovaniu novozaloženého oblastného domu v Baňačke dobovými predmetmi a dokumentmi. Ján Fuzik požiadal samosprávy, aby historickú hodnotu domu CSS zvýšili autentickou krošenkou miestnych drotárov, alebo iným nástrojom každodennej potreby z čias našich starých rodičov.

V dvojhodinovom pásme zemplínskych piesní a tancov sa vystriedali miestny spevácky zbor a malí tanečníci. Po nich vystúpili speváci z Fizéru, Malej Huty, Baňačky a Vágašskej Huty. Z tejto obce prišiel aj sólista Gejza Mohut st. a pripravil dobrú atmosféru pre ďalšiu skupinu. Boli ňou Kvety Hút z Pálházy. Na citare ich sprevádzal Pavol Pandák. Speváci z obcí Božvy a Nyíri síce po slovensky nespievali, ale ich starší obyvatelia neodlúčiteľne patria k slovenskému obyvateľstvu. Možno práve toto stretnutie v nich prebudí minulosť a o rok odznie na stretnutí o niekoľko slovensky spievaných zemplínskych piesní viac. Veď o toto organizátorom aj išlo!

Za finančnú podporu osláv patrí vďaka Celoštátnej slovenskej samospráve, miestnej slovenskej menšinovej samospráve, Obecnej samospráve v Mikóháze a miestnemu podnikateľovi pánovi Moravskému.

(jk)