Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku

Prezentácia zborníka jubilejnej konferencie VÚSM

Na pôde Pedagogickej fakulty Segedínskej univerzity sa konala prezentácia zborníka konferencie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktorá sa uskutočnila vlani pri príležitosti 15. výročia založenia našej vedeckej inštitúcie.

Prítomných po pozdravných slovách vedúcej katedry slovenského jazyka a literatúry Dr. Kataríny Maruzsovej-Šebovej privítal dekan fakulty Dr. Gábor Galambos, ktorý vo svojom prejave priblížil prítomným aj situáciu odboru slovenčiny v ich inštitúcii. Zdôraznil, že napriek integrácii bývalej Vysokej školy Gyulu Juhásza do Segedínskej univerzity sa študenti naďalej môžu venovať štúdiu slovenského, resp. rumunského jazyka a literatúry. Pritom vedenie inštitúcie sa rozhodlo rozšíriť možnosti formy štúdia týchto odborov, okrem akreditovaného odboru pre učiteľov nižších ročníkov národnostných škôl perspektívy vidí aj vo výchove slovenských a rumunských pedagógov pre materské školy. Zároveň sa fakultná rada rozhodla zdôrazniť význam vychovávania národnostnej inteligencie pozdvihnutím týchto dvoch katedier na úroveň jazykových ústavov.

Vo svojich úvodných slovách riaditeľka VÚSM Dr. Alžbeta Hornoková Uhrinová uviedla, že za miesto konania prezentácie (k usporiadaniu ktorej došlo 22. novembra) vybrali Segedín preto, lebo v tomto meste prebieha už dlhé desaťročia výchova našej inteligencie a miestni Slováci v rámci svojho spolku, samosprávy a Zväzu národností sú aktívnou zložkou kultúrneho a spoločenského života mesta. „Cieľom vlaňajšej jubilejnej konferencie bolo zhrnúť a prezentovať najnovšie výsledky domácich a zahraničných výskumov o Slovákoch v Maďarsku,“ zdôraznila riaditeľka VÚSM.

Obecenstvu, v radoch ktorého sedeli aj účastníci minuloročnej konferencie, teda autori jednotlivých príspevkov predstavili publikáciu dvaja jej recenzenti. Podľa profesora Univerzity Komenského a novosadskej univerzity Dr. Miroslava Dudka podstata publikácie sa dá zhrnúť slovami mozaika, resp. vedecká panoráma Slovákov v Maďarsku. Cieľ vedeckej konferencie sa v plnej miere zrealizoval… Publikácia Kultúra, jazyk a história Slovákov v Maďarsku v porovnaní s predošlými publikáciami výskumného ústavu je najreprezentatívnejšia a najfundovanejšia. Nesmierne bohatý výskumný materiál bude určite dlhé roky základom odborného diskurzu nielen v Maďarsku, ale aj v širšom kontexte… - povedal predstaviteľ slovenskej inteligencie zo susedného Srbska a zároveň sa pozitívne vyjadril na adresu redaktorov (A. Divičanová, A. Hornoková-Uhrinová, A. J. Tóth), ktorí popri prejavoch zo sprievodných akcií konferencie uverejnili aj diskusné príspevky za okrúhlym stolom pod názvom „Ako ďalej, VÚSM?“ v plnom znení. Slová ministerky Kingy Gönczovej na otváracej slávnosti konferencie by zarezonovali aj v medzinárodných rámcoch - zdôraznil A. Dudok, ktorý pri prehľade jednotlivých kapitol zborníka, zostavených na základe sekcií konferencie, vyzdvihol m. i. najpočetnejšiu účasť v jazykovednej sekcii, čo je pochopiteľné, veď jazyk je atribútom etnicity a národa, ako aj prednášky zo sekcie histórie, ktoré nám sprítomňujú, čo sme mali zatiaľ v podvedomí. Historický výskum je dôležitý aj pre etnografov, jazykovedcov a literátov, a to aj preto, aby sme sami pre seba riešili otázky, ktoré boli často predmetom mystifikácie… K tejto medzníkovej publikácii, ktorá obsahuje štúdie aj o vzájomnom vplyve so slovenskými enklávami v okolitých štátoch, sa mnohí budeme vracať, v kruhu vedeckých pracovníkov ju budú často citovať…

Po predostretí pohľadu na novú vedeckú publikáciu „zvonka“ sa rozboru zborníka „zvnútra“, teda očami vedca VÚSM, ujala univerzitná profesorka ELTE Dr. Anna Divičanová, podľa ktorej zborník podáva prehľad slovenskej menšiny v Maďarsku a v okolitých štátoch na európskej úrovni, môžeme naň byť oprávnene hrdí. Zdôraznila rovnováhu medzi štúdiami, ktoré rozoberajú minulosť, a príspevkami, ktoré sa venujú súčasnosti. Pritom - ako uviedla A. Divičanová - výskumníci sa otvorene venovali aj takým pálčivým otázkam nášho každodenného života a kultúry, ako používanie slovenského jazyka, resp. neblahá situácia domácej slovenskej literatúry. Ako prínos hodnotila, že „okrem školy ako jednej z najdôležitejších inštitúcií pre kultúrnu existenciu národností… odznelo viac prednášok aj o iných inštitúciách“, akými sú napr. samosprávy, alebo cirkev - revitalizácia slovenského náboženského života, resp. úloha ochotníckeho a profesionálneho divadla v pestovaní a zachovávaní jazyka, alebo rozvoj siete národnostných knižníc. Z oblasti jazykovedy vyzdvihla objavenie sa sociolingvistiky, pričom čo sa týka literatúry, podľa A. Divičanovej životaschopnosť slovenskej literatúry v okolitých štátoch nám môže dať určitý optimizmus. Štúdie z etnografickej sekcie sú vierohodným zrkadlom premeny tradičnej kultúry na našich jazykových ostrovoch, pritom bohatý materiál z niektorých letných výskumných táborov VÚSM by umožnili aj vydanie monografií. Menej prednášok sa zaoberá otázkou školstva, charakterizuje ich hľadanie nových ciest. Pritom kým v minulosti bola zdôraznená popri úlohe rodiny v pestovaní materinského jazyka výlučne funkcia školy, v súčasnosti je už jednoznačné, že okrem výchovno-vzdelávacích sú potrebné aj inštitúcie iného charakteru.

Z prítomných autorov zborníka externý pracovník hostiteľskej inštitúcie, docent Dr. Karol Wlachovský pripomenul, že v literatúre aj na periférii sa môžu zrodiť hodnoty, ktoré sú hodné pozornosti. Predseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Ondrej Štefanko zdôraznil, že Slováci v Maďarsku, Rumunsku a Vojvodine sa musia začleniť do corpusu celoslovenskej kultúry spolu. Výskumnému ústavu a výskumníkom vôbec poprial úspešnú prácu generálny konzul Slovenskej republiky Ján Süli, ako aj predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčík.

Na prezentácii, ktorú spestrili slovenské ľudové piesne v podaní poslucháčky slovenčiny a kulturológie Gabriely Móťanovej, sa s prítomnými rozlúčila podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová so slovami: Ďakujeme vám za vytrvalú prácu, ktorá nie je bez prekážok, ...prajem vám, aby sme spolu zažili zrod ďalších zborníkov a prítomným študentom želám, aby sa raz dostali na úroveň dnešných prednášateľov...

(csl)