Békešská Čaba ● Festival sólových tanečníkov ● Krv nie je voda

Osvetové stredisko Békešskej župy už sedemnásty raz usporiadalo v čabianskom Dome mládeže celoštátny festival sólových tanečníkov.

Foto: Ján Halaš

Podpredseda župného valného zhromaždenia dr. László Bartóki vo svojom príhovore vyzdvihol význam tanečného umenia v zachovávaní tradícií a kultúry národov a národností. Medzi aktérmi podujatia bol o. i. ľudový tanečník Tamás Dobsa z Dunajskej Stredy, populárny i na Slovensku. Medzi 60 súťažiacimi sa úspešne umiestnili aj tanečníci z Békešskej župy. Stálym laureátom Zlatej ostrohy sa stal Tamás Baka, laureátkou Zlatej perly Anikó Fehérová. Medzi čabianskymi tanečníkmi vynikli členovia Tanečného súboru Ballasiho Pavol Mlynár ml. a Mária Mlynárová. Organizátori súťaže ocenili výkony účinkujúcich čestnými diplomami, ako aj finančnými a vecnými odmenami.

(anč-k)

Krv (ani v Gödöllő) nie je voda

O našich slovenských tancoch ● Na okraj súťaže

Na békeščabianskej súťaži sólistov ľudového tanca najšikovnejším ženám udeľovali zlaté perly a mužom zlaté ostrohy. Nadšení tanečníci si svoje sily po prvýkrát zmerali pred tridsiatimi rokmi, vtedy Zlatou ostrohou ocenili aj produkciu dnešného hlavného organizátora podujatia, choreografa a učiteľa tanca Pavla Mlynára st. V tomto roku z regionálnych kôl (Jászberény, Székesfehérvár) spomedzi takmer dvesto tanečníkov postúpilo do finále 31 párov a 11 sólistov, medzi nimi aj laureáti ceny, ktorí sa do záverečného kola dostali bezprostredne. Päťčlenná odborná porota rozhodovala na základe povinného a dobrovoľného programu. Medzi ľubovoľne voliteľnými produkciami sa z času na čas objavia aj slovenské tance. Predovšetkým zo Slovenska a zriedka aj z našich slovenských regiónov. Pamätáte sa, keď do módy prišli maglódske, neskôr zemplínske tance? Vtedy až do finále populárnej súťaže Kto čo vie? (Ki mit tud?) postúpili Tešedíkovci zo Sarvaša, a to prezentáciou symbiózy maďarskej a slovenskej ľudovej kultúry na Zemplíne. Musíme však priznať, že slovenské tance v Maďarsku, žiaľ, nie sú natoľko populárne, ako by si právom zaslúžili. Na vine sme predovšetkým my sami! Odstupom času zabúdame na vlastné tradície. Prečo? Chýbajú nám príslušné odborné materiály (archívne nahrávky, metodické pomôcky) a taktiež kvalifikovaní odborníci. Na prstoch jednej ruky môžeme spočítať, koľko znalcov miestneho folklóru máme v jednotlivých regiónoch. Práve preto ma veľmi potešilo, keď som medzi produkciami sólistov objavila nielen Horehronský dupák z Čierneho Balogu, ale aj slovenské tance z Maďarska, a to z povodia Galgy.

Foto: Katarína Királyová                       

Vedúci tanečného súboru Gödöllő (Judita Tóthová a Zoltán Széphami) v poslednom čase často chodievali do spomenutého kraja so zámerom pozbierať a oživiť miestne slovenské tradície. Prečo ich upútala práve slovenská kultúra? Lebo krv nie je voda a ľubozvučné maďarské meno Széphalmi skrýva slovenské korene. O tom, že tanečníci v Gödöllő sa naozaj vážne venujú slovenskému tancu svedčí aj fakt, že začiatkom apríla v Športovej aréne Lászlóa Pappa v Budapešti budú v programe plesu najmenších tanečníkov, ako i na stretnutí mládeže, zastúpené aj tance z údolia Galgy.

(kir-)