XIII. ročník časopisu Korene

Trinástka je magické číslo. Niektorým prináša šťastie a niektorým zase samé nešťastie. Dúfam, že prvému časopisu Slovákov v Českej republike, ktorý týmto rokom vstúpil do trinásteho ročníka, bude tento rok prinášať samé dobré veci.

Trochu som v pomykove, neviem, ako sa mám pustiť do písania tohto príspevku... Novinárska profesia mi totiž diktuje, aby som bola vždy objektívna. Lenže k človeku, ktorý stojí už trinásť rokov na čele redakcie slovenského časopisu Korene, vydávaného v Prahe, nemôžem byť nesubjektívna. V osobe šéfredaktora PhDr. Jozefa Gáfrika som totiž spoznala nesmierne sympatického človeka, ktorého pokladám za priateľa. Stretávam sa s ním niekoľkokrát ročne, väčšinou na konferenciách. Vždy ma víta s veľkým úsmevom a je neuveriteľne dobre informovaný o živote Slovákov v Maďarsku. Dokonca niekoľkokrát poctil svojou účasťou aj Deň Slovákov v Maďarsku a udržiava dobré styky i s vedením Celoštátnej slovenskej samosprávy. Pri našom stretnutí v Prahe som si všimla, že je nesmierne zaneprázdnený. A predsa, popri množstve úloh si vždy nájde čas na návštevu rodnej vlasti, na stretávku s krajanmi a priateľmi žijúcimi v podobnom postavení ako on, teda mimo Slovenska. Pred pár mesiacmi sme sa stretli na mediálnej konferencii v Bratislave, kde som ho pri šálke kávy „vyspovedala“ ako šéfredaktora časopisu Korene.

                                                          

- Od roku 1992 už uplynulo veľa rokov. Počítala vôbec redakcia s takou dlhou životnosťou?

- V tom čase, keď sme zakladali noviny, sme nad tým ani nerozmýšľali. Dva roky sme vychádzali pod názvom Džavot a vlastne od 1. januára 1994 vychádzame ako Korene s podtitulom prvý slovenský časopis v Českej republike.

- Aké boli začiatky?

- Z vlastnej iniciatívy za podpory podobných zanietených ľudí, ako som bol ja, som sa pustil do vydávania novín. Spoznali sme totiž, že Slováci žijúci v Čechách nemôžu zostať bez slovenského písaného slova. Síce prístup k slovenským novinám nikdy nebol komplikovaný, ale predsa, chceli sme svoje periodikum, ktoré malo slúžiť predovšetkým našim nárokom.

- Odkiaľ ste vedeli zabezpečiť finančné krytie vydávania novín? Veď to musela byť nemalá suma?

- Zo začiatku nám najviac financií poskytovala Matica slovenská, ktorej sme za to dodnes vďační. Ďalej sme dostali pomoc aj od prezidentskej kancelárie. Časopis sme v prvej dobe tlačili v Komárne, lebo tam boli nižšie tlačiarenské náklady ako v Čechách.

- Predpokladám, že dnes je finančná podpora našej materskej krajiny oveľa nižšia...

- Žiaľ, je tomu tak. Našťastie však od Ministerstva kultúry Českej republiky dostávame ročnú dotáciu v hodnote 3 milióny korún. Ostatné si musíme „vygazdovať“ sami...

- Ste mesačníkom, ktorý má v Čechách konkurenciu...

- Presne tak. V Čechách existujú tri slovenské mesačníky. Okrem Koreňov Dotyky a Listy. Ale táto konkurencia nám aj prospieva, o čitateľoch ani nehovoriac. Povzbudzuje našu redakciu k lepším výkonom a čitatelia sú trojnásobne obohatení o slovenské slovo.

- Aký rozsah a náklad majú noviny?

- Vychádzame na 32 stranách v náklade 4500 výtlačkov.

- Čitatelia si môžu zakúpiť Korene aj v novinových stánkoch?

- Práve teraz sa nachádzame vo fáze „skúšobnej“. Už rok sa dajú kúpiť naše noviny aj v stánkoch na 400 Slovákmi obývaných miestach. Dobrá polovička z celkového nákladu sa však dostáva k čitateľom vo forme predplatného. To je už stará, zabehnutá metóda.

- Ako vyzerá redakčný tím?

- Okrem mňa, šéfredaktora na celý úväzok, u nás pracujú traja novinári. Nie je nás veľa, takže si musíme veľmi premyslene zadeliť svoj čas, aby sme vedeli vyhovieť nárokom čitateľov z každej stránky.

- Akej zásady sa pridržiavate?

- Heslo som si dovolil vypožičať od Ľudovíta Štúra, teda „Noviny sú tým lepšie, čím majú viacej prispievateľov“. Tejto zásady sa držíme. Snažíme sa preto vybudovať silnú a rozšírenú sieť dopisovateľov, bez ktorých by sme jednoducho nemohli byť všade prítomní! O zahraničných spravodajcoch ani nehovoriac. Ďalej okrem ustálených rubrík sme otvorení všetkým novinkám a kladieme neuveriteľne veľký dôraz na originálne novinárstvo. Pod tým chápem fakt, že 99% našich príspevkov je originálnych, osoba, s ktorou pripravujeme rozhovor, musí vedieť, pre ktoré noviny ho poskytuje. Toto je veľmi náročná práca. Pripraviť exkluzívny rozhovor s novozvoleným prezidentom priebehom niekoľkých týždňov od jeho vymenovania si vyžaduje nespočetné množstvo energie, o celebritách ani nehovoriac... V každom čísle sa však snažíme prekvapiť čitateľov. Napríklad vlani v novembri sme robili rozhovor s hokejistom Žigmundom Pálffym a mohol by som ešte dlho pokračovať vo vymenovaní.

- Všimla som si, že každý exkluzívny rozhovor je doplnený pozdravom čitateľom...

- Áno, keďže tým sa stáva interview dôveryhodnejším, prihovára sa osobne iba našim čitateľom, a to sa ľuďom páči.

- Korene vydáva Obec Slovákov v Čechách, ale z novín necítiť žiadnu zaujatosť voči tomuto spolku.

- Asi preto, lebo toto je mojou druhou zásadou. Síce nás vydáva obec, ale nie sme jej oficiálnym orgánom a hlásnikom. Snažíme sa zachovať maximálnu samostatnosť a objektívnosť v medziach novinárskej etiky a z mesiaca na mesiac prinášať do našich slovenských domácností kus z rodného kraja a príjemné chvíle počas čítania Koreňov.

Za rozhovor ďakuje

Karola Klauszová