Slovenský inštitút ● Ženské predstavenie Spišského divadla

Riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Kurucz a Spišské divadlo v Spišskej Novej Vsi usporiadali 5. februára v priestoroch SI divadelné predstavenie, ktoré vzniklo v spolupráci THeatr ludem Ostrava a Spišského divadla.

Pán Kurucz privítal vzácnych hostí - veľvyslankyňu Poľskej republiky v MR Joannu Stempinsku, veľvyslanca Českej republiky v MR Jaromíra Plíšeka a mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Maďarsku Juraja Migaša, ako aj početných milovníkov divadla.

Divadelné predstavenie pod názvom ROZPRÁVKA... o žene, dievčatku, a o tom, čo je medzi tým... One - woman - show pre dospelých. Na realizácii predstavenia spolupracovali štyri ženy: Hana Galetková z Českej republiky, Ágnes Kuthyová z Maďarska, Dominika Miękusová z Poľska a Monika Gerbocová zo Slovenska. Divadelné predstavenie vzniklo v spolupráci THeatr ludem Ostrava a Spišského divadla v Spišskej Novej Vsi a projekt podporil Medzinárodný visegrádsky fond. Prvá premiéra Rozprávky bola 2. septembra 2006 v Spišskom divadle, druhé predstavenie bolo v Ostrave, tretie v Rabke (v Poľskej republike) a štvrté sa konalo v Slovenskom inštitúte v Budapešti.

- Je to vyslovene ženské, netypické a nové predstavenie z hľadiska realizácie hry, ktorej autorky sú štyri ženy. V Rozprávke sa odvíja proces dozrievania ženy, čo všetko prežíva, myslí a cíti. Zatiaľ mala hra všade veľmi dobrú odozvu a mala úspech. V apríli s ňou budeme vystupovať na Medzinárodnom bábkarskom festivale v Poľsku - v Lodži. Koncom roka sa s ňou chystáme do Portugalska, - informovala nás režisérka a autorka Monika Gerbocová.

Divadelnú hru hrala jediná herečka Dominika Miękusová, ktorá svojou sugestívnou interpretáciou a prežívaním nám priblížila hrdinku v deviatich obrazoch hry. Hrdinka sa v deň svojej svadby vracia do rodinnej kúpeľne. Miestnosť je plná spomienok. Spolu so zlomovými momentami hrdinkinho života ožíva aj jej obľúbená rozprávka o Šípovej Ruženke, ktorá ju počas života sprevádzala. Identifikovala sa totiž s hlavnou hrdinkou. Hrdinka najskôr stvárnila spomienky na ranné detstvo. Časy, keď bola pre matku a všetkých naokolo malou princezničkou. Snažili sa ju od všetkého uchrániť, aj za cenu, že bolo treba klamať. Že mama nikdy neumrie, že zlo na svete neexistuje... Matka sa k nej však od toho dňa, keď začína krvácať a je presvedčená, že umiera, k nej správa inak. Spomínanie sa pretrhne a hrdinka nechce pokračovať. Napokon sa však do hry opäť ponorí. Spomína na svoje dospievanie, na stretnutie s mužom ....a princ vyslobodil zakliatu princeznú, pobozkal ju, a bola svadba. Potom sa už spomienky začínajú miešať a prekrikovať a v krátkom čase si pripomenieme celý príbeh. V 8. obraze odznie monológ:

- To je koniec? Koniec rozprávky? Ako mám ďalej... Ja predsa potrebujem... aspoň mapu, kompas... To nemôže byť koniec!

Správa o statočnom vysloboditeľovi sa čoskoro rozkríkla na všetky svetové strany. Do zámku deň čo deň prichádzali ďalšie zakliate princezné a on vyslobodzoval a vyslobodzoval! Ruženka žila zatiaľ v komnatách, prestavovala nábytok a utierala prach aj tam, kde sa nemal šancu usadiť... a zmysel? A ZMYSEL?...

A na konci hry - Rozprávky sa určite každý prítomný divák ponoril do týchto myšlienok a uvažoval cestou domou...

Scénografom hry a bábok bol Tomáš Volkner z Českej republiky a hudbu zostavili Róbert Mankovecký zo Slovenska a Zbigniew Preisner z Poľska.

(if)