Prvá zahraničná premiéra slovenského výkladového slovníka

V Slovenskom inštitúte sa 7. marca konala prvá zahraničná premiéra Slovníka súčasného slovenského jazyka, AG, ktorý vydalo vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied (SAV) Veda. Slovník sa zrodil na pôde Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV a na pulty predajní sa dostal v januári tohto roku.

V zahraničí ho po prvýkrát predstavili verejnosti u nás v Budapešti, pričom tí najpovolanejší - riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slavomír Ondrejovič a pracovníčky ústavu, ktoré usmerňovali zrod slovníka Klára Buzássyová a Alexandra Jarošová.

Výnimočná udalosť prilákala do Slovenského inštitútu aj mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša a početných predstaviteľov slovenskej inteligencie v Maďarsku, ktorých privítal riaditeľ inštitútu Milan Kurucz. Prezentáciu vzácnej publikácie uviedol Karol Wlachovský, slovník predstavili S. Ondrejovič a jeho hlavné redaktorky. Ako sme sa dozvedeli, je to výkladový slovník väčšieho rozsahu, ktorý má po 35 rokoch zaplniť medzeru v slovenskej kultúrnej sfére. Jeho predchodcom je Slovník slovenského jazyka, ktorý vyšiel v rokoch 1959 až 1968. Prvý zväzok AG nového slovníka obsahuje na 1 130 stranách 30 293 heslových slov a v rámci toho aj výklad významu, gramatickú charakteristiku, normatívne a štylistické hodnotenie, antonymá, synonymá ako aj mnoho ďalších informácií, pričom obsahuje 3 600 frazeologických jednotiek. V osobitnej prílohe sú uvedené názvy obcí a ich častí. Pri tvorbe slovníka použili autori, presnejšie autorky, pretože sú to výlučne ženy, počítačové metódy a databázu Slovenského národného korpusu, ktorý obsahuje 300 miliónov textových slov. Slovník ako celok - pravdepodobne 7 zväzkov - bude zahŕňať okolo 200 tisíc slov a v súčasnosti sa uvažuje nad tým, že by mohol mať aj elektronickú podobu.

(vzs)

Slovníková slávnosť

Veľký slovník maďarského jazyka

- Slovník súčasného slovenského jazyka

Na sklonku minulého roku kto chcel, mohol byť svedkom alebo prinajmenšom registrátorom výnimočne zriedkavých udalostí v maďarskom aj slovenskom kultúrnom živote. Najprv na úrovni predsedu Maďarskej akadémie vied (MTA) Szilvestra E. Viziho uviedli do života prvé dva zväzky zaiste monumentálneho projektu Jazykovedného ústavu MTA: Veľký slovník maďarského jazyka (VSMJ - Budapest, 2006). Vzápätí do Budapešti prišla správa, že niečo podobné sa konalo takmer v tom istom čase aj v Bratislave. Na pozvanie predsedu Slovenskej akadémie vied (SAV) Štefana Lubyho pracovníci Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV vo vyššej nadmorskej výške na Bôriku predstavili predstaviteľom slovenského politického a kultúrneho života prvý zväzok trochu odchodný, ale zaiste nie menej monumentálny slovenský pendant maďarského slovníkového projektu: Slovník súčasného slovenského jazyka (SSSJ), AG (VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2006). Správa z Bratislavy obsahovala aj potešiteľnú informáciu o tom, že na spomínanom slávnostnom slovníkovom podujatí si prítomní politici prvý zväzok SSSJ mohli aj zakúpiť s náležitou zľavou. Trúfalo teda možno očakávať, že po čase sa to hádam aj prejaví na zvýšenej jazykovej úrovni slovenského politického života. Toľko by sa istotne oplatilo vrátiť za poskytnutú zľavu.

Časová zhoda vydania obidvoch slovníkových projektov je zaiste náhodná, lebo predsa nebola koordinovaná. Rovnako je evidentné, že rozdielne boli východiská, pracovné a kultúrne zázemia obidvoch projektov. Napokon ani ich zameranie a ciele nie sú totožné. Pravda, to však vôbec nič nemení na fakte, že tak v slovenskom, ako aj v maďarskom jazykovom, kultúrnom a spoločenskom prostredí ide o činy veľmi závažného, doslova prvoradého významu. Každý človek, Slovák a či Maďar, ktorý si váži a oceňuje hodnotu slova, ktorým komunikuje alebo nebodaj pracuje (píše, prekladá, prednáša) si môže nad prvými zväzkami týchto slovníkových projektov priamo „zalabúžiť“. (Len tak mimochodom, objaví sa toto slovo v plánovanom poslednom zväzku SSSJ?)

Intelektuálna ochutnávka knižného artefaktu, akým sú tieto slovníky, sa spravidla začína ohodnotením vône čerstvo potlačeného papiera, ktorý ešte nenapáchol dlhým skladovaním. Podľa odporúčania už vyše 11 rokov nebohého spisovateľa Ruda Slobodu zmyslové hodnotenie novej knihy má pokračovať pohľadom na tirážne údaje. Z tejto intelektuálnej činnosti však hodno vynechať prepočítanie odmeny za prácu podľa hárkového rozsahu. Tu niet čo závidieť, lebo na slovníkovej tvorbe sa nedá zbohatnúť v súčasnom Maďarsku ani na Slovensku. Na druhej strane si však nemusíme nahovárať ani to, že by ďakovné slová za prácu a knižné diela boli postačujúce. Ani z toho nevyžije, a najmä nie slovenská a maďarská lexikografia. Veď obe zhodne hľadali prostriedky na realizáciu týchto závažných slovníkových programov a tvorbu sprievodných národných jazykových korpusov, bez ktorých by nové slovníky nemohli uzrieť svetlo sveta.

Na začiatku Veľkého slovníka maďarského jazyka bolo uznesenie Uhorskej vedeckej spoločnosti (Magyar Tudós Társasaág), predchodkyne dnešnej Maďarskej akadémie vied, a to z roku 1831. Takže vlastne po 175 rokoch sa nám dostávajú do rúk prvé dva zväzky z plánovaných 18 zväzkov VSMJ. Ten posledný by mal vyjsť roku 2031, na 200. výročie spomínaného uznesenia o vydaní veľkého maďarského slovníka. Autori, presnejšie šéfredaktorka Nóra Ittzés charakterizuje toto lexikálne dielo ako výkladový slovník s historickým charakterom. Celý slovníkový projekt by mal zachytiť maďarskú slovnú zásobu za posledných 230 rokov. Slovníkové heslá sú spracované tak, že v diachronickom priereze sledujú zmeny významov slov a ich významových súvislostí. V synchrónnom priereze sa vyznačuje najmä rozvrstvenie slovnej zásoby. Naozaj impozantná je precízna dokumentácia, ako je zachytená v prvom zväzku: vyše 30 000 dokladových citácií pochádza od viac ako 2200 maďarských autorov.

Základný charakter nového VSMJ signalizuje už jeho názov. Slovenská lexikografia rozoznáva tri typy jazykových slovníkov: malý, stredný a veľký. AK VSMJ jednoznačne patrí do kategórie veľkých slovníkových projektov, nový Slovník súčasného slovenského jazyka, hoci je veľký, javí sa skôr ako typ stredného slovníka. Pravda, v tradícii slovenskej slovníkovej tvorby je to náročný a veľký projekt. Nateraz ho možno pokladať za vyvrcholenie slovenskej slovníkovej tvorby. Na jeho začiatku stojí spred 180 rokov J. Bernolákov Slowár-Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (6 zväzkov, Budín, 1825-1827).

Názov prvého zväzku nového SSSJ prívlastkom súčasný jasne signalizuje, na čo tvorcovia slovníka kládli dôraz. Mali na zreteli súčasný jazyk, slovnú zásobu zhruba za posledných 50 rokov. Tým sa výrazne líši nielen od VSMJ, ale aj od predchádzajúceho veľkého slovenského slovníkového projektu, Slovníka slovenského jazyka (6. zväzkov) z rokov 1959-1968, ktorý registruje slovnú zásobu slovenského jazyka od klasického obdobia slovenskej literatúry. V novom slovníku sa teda nenachádzajú dokladové citácie z pera slovenských klasikov, napr. P. O. Hviezdoslava, J. M. Hurbana, M. Kukučína, B. Slančíkovej-Timravy, S. H. Vajanského, ale od autorov 20. storočia, novín a časopisov z toho istého obdobia. Predošlý slovníkový projekt SSJ a nový SSSJ je zhodný v tom, že ide o výkladový typ slovníka. Pre praktického používateľa slovníka, akým je aj pisateľ týchto riadkov, ktorý s pribúdajúcimi šedinami čoraz častejšie listuje v slovníku, ako vo vlastnej slovníkovej pamäti, má veľký význam dôraz na lexikálny štandard vo výbere slovných jednotiek a ich významového, pomenovacieho hodnotenia. Takisto treba vyzdvihnúť normatívny, ale tolerantný zreteľ, ktorý sa uplatňuje pri kvalifikácii jazykových prvkov slovenskej slovnej zásoby. Je zjavná tendencia nič z nej nevylučovať, čo do nej používatelia vniesli. Príznakovosť, príslušnú jazykovú a štýlovú rovinu určujú presne vymedzené kvalifikátory, ktoré sú veľkou prednosťou tohto prakticky koncipovaného moderného slovníka. Obdobne možno spomenúť aj včleňovanie prevzatých slov cudzieho pôvodu do slovenskej písanej i hovorovej slovnej zásoby, čo treba pokladať za sprievodný znak globalizačného vplyvu na jazyky malých národov. Tieto vlastnosti slovníka osobitne môžu oceniť používatelia slovenského jazyka, ktorí nie sú v trvalom a bezprostrednom kontakte so slovenským jazykovým prostredím, ako je to aj v prípade Slovákov a predstaviteľov slovenskej národnostnej inteligencie (tej píšucej i tej hovoriacej) v Maďarsku.

Možno si len želať, aby výlučne ženský 12-členný kolektív autoriek pod hlavnou redakciou Kláry Buzássyovej a Alexandry Jarošovej položil na stôl toto dosiaľ najvýznamnejšie a najrozsiahlejšie 8-zväzkové slovenské slovníkové dielo čo najskôr, ale najneskôr do roku 200. výročia vydania prvého väčšieho diela slovenskej lexikografie, Bernolákovho Slowára, čiže do rokov 2025-2027, ako si to obdobne vytýčili autori Veľkého slovníka maďarského jazyka.

Karol Wlachovský

(Redakčne upravená verzia úvodného slova

predneseného 7. marca 2007 v Slovenskom inštitúte v Budapešti.)