Dolnozemská Padine v Bratislave ● Piesok - voda - život

Fotografie, spomienky, básne, listy... - To je iba zlomok z výstavy Slováci v Srbsku, ktorá je inštalovaná v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave.

Život Slovákov v srbskej Padine bol od ich príchodu na Dolnú zem sprevádzaný neľahkými životnými podmienkami a možno práve preto ostal celistvý v kultúre, jazyku, v pohľade na svet a takto sa nám predstavuje aj na výstave. Prví Slováci pred dvesto rokmi našli v tejto časti Srbska vo Vojvodine veľmi ťažké podmienky pre život. Na Deliblatskej piesočine bolo veľa piesku a málo vody, takže túto životodarnú tekutinu dlho nosili až z Kovačice. Po dlhých a náročných bojoch so zemou vykopali studne a tak sa stal život ľahším. Ale z vodovodu začala voda tiecť až v roku 1972.

Koncom marca sa ako prvé z podujatí Týždňa slovenských knižníc v priestoroch Slovenskej pedagogickej knižnice v Bratislave uskutočnila vernisáž výstavy Slováci v Srbsku. Na vernisáži zazneli úryvky z diela Michala Babinku (25. 8. 1927 - 4. 7. 1974) a citáty z korešpondencie medzi ním a jeho synom Fedorom. Fotografie Eriky Fajnorovej, ktorú oslovilo „Slovensko v Padine“, sú nielen cenným dokumentačným materiálom o tom, ako sa v Padine do dnešných dní zachováva tradícia donesená prvými usadlíkmi zo Slovenska, ale aj o tom, že život zahraničných Slovákov nie je „zakonzervovaný“, ale je aktívny. E. Fajnorová svojimi citovo zafarbenými zábermi približuje atmosféru osláv. Pri príležitosti 200. výročia príchodu Slovákov otvorili v Padine aj „etnodom“, v ktorom sa uchovávajú tradície a kultúra tamojších Slovákov. Fotografie z etnodomu sú dielom Martina Babinku, rodáka z Padiny, ktorý žije a pracuje v Bratislave už 4 roky a ktorý je príbuzným básnika Michala Babinku.

O tom, že Padinčania nestratili vzťah k svojej pôvodnej domovine, svedčí aj stále uchovávaná živá slovenčina ako aj škola, kde je hlavným vyučovacím jazykom slovenčina. Navštevuje ju 600 detí. Vojvodina je známa nielen svojím insitným maliarstvom ale dobré meno Slovákov a Slovenska šírili vo svojej tvorbe aj viacerí spisovatelia a básnici, medzi ktorých patria Albert Martiš, Jozef Holúbek a Michal Babinka, ktorého tvorba sa prezentuje na výstave, kde dotvára obraz o živote v Padine. Ladislav Čáni ho charakterizuje takto: „Vo svojej poézii, prameniacej z postsurrealistických tradícií, vlastnej výrazovej kompetencie a senzibility prameniacej z hlbokej stotožnenosti s prostredím rodiska, vytvoril poetický opus, jedinečný nielen v kontexte Dolnej zeme, ale zaujímavý aj v kontexte celoslovenskej básnickej produkcie..“

Od angažovanej budovateľskej a vlasteneckej poézie prešiel k intímnej lyrike: Bezbožné letá, Rozkoš nenávratov, Stretnutiam v ústrety,... Písal aj knihy pre deti: Ako rástol Igorko, Cengáčik na dobré ráno, Sviatok jazier, Už aj letíme,.... S výberom z jeho diela sa možno oboznámiť aj na tejto výstave. Výstava Slováci v Srbsku je prístupná do 31. apríla.

Lucia Paulinyová