Slovenská „krajanská“ knižka

Písanie kníh a ich vydávanie vlastnými silami vojvodinských Slovákov svedčí o tom, že tamojšie kultúrne podhubie je na kvalitnej úrovni. Takúto úrodnú pôdu želám aj Slovákom v Maďarsku. A to nielen na dopestovanie kvalitnej tvorby...

Takúto úrodnú pôdu želám aj Slovákom v Maďarsku

Jedného dňa ma čakala v mojej počítačovej pošte pozvánka Vydavateľstva ESA na tlačovú besedu a posedenie pri poháriku vína s autormi a priateľmi vydavateľstva. Beseda sa uskutočnila 28. marca v bratislavskom Klube slovenských spisovateľov. Podujatia sa zúčastnili diplomatickí predstavitelia Srbska v Slovenskej republike a Matice slovenskej v Juhoslávii. Na besede predstavili nové knihy vydavateľstva:

1. Katarína Petkaničová: Africkí draci (román pre deti; jeho autorka aj s rodinou žila niekoľko rokov v Sudáne a svoj honorár v podobe knižných darov venuje detským domovom a slovenským školám vo Vojvodine)

2. Anna Marićová: Slovenské nárečie Starej Pazovy (vedecká publikácia vysokoškolskej pedagogičky Novosadskej univerzity) a knihu hosťa zo Srbska

3. Nebojša Kuzmanović: Stretávanie kultúr (o slovensko-srbských vzťahoch).

Majiteľom Vydavateľstva ESA je Miro Demák - Slovák zo Starej Pazovy, mestečka v Srieme v dnešnom Srbsku. M. Demák je aj spisovateľ a mimochodom aj môj priateľ - v jeseni tohto roku to bude už štyridsať rokov, ako som ho uvidel prikladať do piecky (drevo?, uhlie?) v študentskej ubytovni volanej „Švédske domky“ v Bratislave na brehu Dunaja. Neváhal som a tlačovej besedy som sa zúčastnil, a nielen kvôli poháriku vína. Bolo to príjemné a poučné. Okrem monológu M. Demáka (kvalitného obsahom i formou), vystúpili autorky z pozvánky (Nebojša Kuzmanovič sa tak zahĺbil do riešenia budúceho života Matíc v Martine, že to nestihol), ktoré (tak ako to býva zvykom) predstavili prítomným niečo zo svojich autorských zážitkov.

Nebudem písať slová zvyčajné pre recenzie. Ak porozprávam obsah (najmä prvej knižky), v dnešnej uponáhľanej dobe by sa mohlo stať, že by to viacerým stačilo a po knižke by nesiahli. A to by bola škoda. Knižky sa píšu na čítanie. Dobré knižky sa píšu tak, aby zaujali. A predstaviť dobré knižky slovenských autorov, ktoré prichádzajú spoza hraníc Slovenska (de jure) je nielen povinnosť. Je to aj radosť.

Poďme sa radovať s africkými dravcami K. Petkaničovej! Autorka vydala v roku 2003 vo vydavateľstve IKAR Bratislava knihu pre mládež Hody s upírom. V propagačných materiáloch sa pri ponuke tejto knihy píše: „Čo všetko sa môže prihodiť na jednom sídlisku? Keď sa Dodko vybral so strýkom na hody, netušil, aké nebezpečenstvo naňho striehne. Tajomní chobotníci, lietajúce upíry, škriatok Eno a iné záhady sa ticho pohybujú okolo nás. Pritajení vyčkávajú na svoju príležitosť...“. A tak štyri roky po upíroch sa objavujú ďalšie zubaté šelmy - draci a to dokonca z Afriky. Knižka Africkí draci, ktorá má podtitul „Chovateľ drakov a pestovateľ diamantových semien“, napĺňa všetky predstavy o tom, ako by mala vyzerať dobrodružná literatúra pre mládež. A ja chcem vyjadriť presvedčenie, že by mohla poslúžiť tomu, aby mladý Slovák v Maďarsku siahol po slovenskom tlačenom slove...

Ďalšie dve predstavované knihy mali odborný charakter. Pre čitateľa v Maďarsku môžu znamenať inšpiráciu - veď koľko nárečí v Pilíši, Novohrade, na Dolnej zemi čaká na svoje spracovanie, alebo koľko tajomných miest slovensko-maďarských vzťahov čaká na svoje odkrytie? Jednou vetou: Odporúčam do vašej pozornosti každú z predstavovaných kníh.

Prezentácia i spomínané knihy mi tlačia do pera (do počítačovej klávesnice) slová a vety o mieste slovenskej knihy v živote Slovákov (to nie sú knihy len v slovenčine, to sú aj knihy o slovenskom...). Chcem spresniť jeden aspekt - hovoríme o slovenskej krajanskej knihe. O knihe a knihách, ktorých myšlienka, autorstvo i vydanie je vecou Slovákov - krajanov, Slovákov žijúcich či pochádzajúcich z území mimo materskej krajiny. V prípade kníh tejto recenzie išlo o komunitu Slovákov z dnešného Srbska a ich spolunažívanie so štátotvorným národom. Písanie kníh a ich vydávanie vlastnými silami vojvodinských Slovákov svedčí o tom, že tamojšie kultúrne podhubie je na kvalitnej úrovni. Takúto úrodnú pôdu želám aj Slovákom v Maďarsku. A to nielen na dopestovanie kvalitnej tvorby, ale aj na dobrú žatvu pilíšskej a dolnozemskej úrody. A predovšetkým, aby kultúrne obilie od Pešti a Čaby našlo aj svojich mlynárov a každodenných slovenských krajanských konzumentov najmä v Maďarsku.

Jozef Schwarz