Sarvašskí učitelia v Košiciach

Učitelia Slovenskej základnej školy v Sarvaši sa zúčastnili na pracovnom zájazde v Košiciach. Tri dni ubehli veľmi rýchlo, program bol fantastický a nezabudnuteľný.

Prvý deň sme strávili na maďarskom území. Prvou zastávkou bol Blatný Potok (Sárospatak), kde sme navštívili známu Knižnicu Kalvínskeho kolégia a múzeum. Zaujímavá bola výstava o dejinách mesta i prírodovedné zbierky s nesmierne veľkým počtom exemplárov. V Széphalome sme si pozreli pamätnú sieň Ferenca Kazinczyho s bohatou zbierkou dokumentov o jeho živote a tvorbe. Príjemné počasie nám umožnilo aj prechádzku v parku, kde sú pochovaní členovia rodiny Kazinczyovcov. Zastavili sme sa v obci Baňačka (Rudabánya), dnes súčasti Nového Mesta pod Šiatrom. Tu nás čakala naša sprievodkyňa Anna Bacskaiová. Zastavili sme sa pri najdlhšej sedačkovej lanovke v Maďarsku, meria 1334 metrov. Skoro všetci sme sa vyviezli na vrch, odkiaľ sme mali prekrásny výhľad na celé okolie. Po príchode do Baňačky sme navštívili grécko-katolícky kostol, o ktorom nám s veľkým oduševnením rozprával miestny pán farár István Demko. Prezreli sme si aj Slovenský pamiatkový dom, ktorý sa nám veľmi páčil. Ochutnali sme výborné zemiakové placky. Ubytovaní sme boli v slovenskej základnej škole v Novom Meste pod Šiatrom. Ešte predtým, ako sme sa ubytovali, nás pani Anka odprevadila do vinárskej pivnice, ktorá sa nachádza 11 metrov pod zemou. Someliér Tivadar Kanüsich nás oboznámil s druhmi vín, ktoré sme mohli ochutnať. Očarilo nás najmä Aszú s príjemnou vôňou ovocia a jemnou chuťou. Cítili sme sa tu príjemne a aj nálada bola dobrá.

Na druhý deň sme pokračovali v ceste do Košíc. Na hraniciach sme sa zdržali len veľmi krátko. Pred Dómom sv. Alžbety nás čakal sprievodca, ktorý nám predstavil mesto. Jeho dominantou je gotický chrám, najkrajší na Slovensku. Jeho výstavba sa začala okolo roku 1380. Dóm meria v predĺženej osi 60,5 metra a v priečnej osi 39,5 m, severná veža má výšku 58,5 m. Bohužiaľ, krypta kde sa nachádzajú pozostatky Františka II. Rákócziho, nebola otvorená. Nasledovala Ulička remesiel v Starom meste, pán sprievodca nám porozprával o histórii niektorých významných budov. Urbanova veža bola postavená na konci 14. storočia a zasvätená bola sv. Urbanovi - patrónovi vinohradníkov. Zaujal nás aj veľký zvon umiestnený pred dómom.

Každý z nás bol zvedavý na Gymnázium a Základnú školu Sándora Máraiho s vyučovacím jazykom maďarským. Prezreli sme si školu a dozvedeli sme sa, ako tu prebieha vyučovanie. Okrem anglického jazyka tu vyučujú aj nemecký a španielsky jazyk, žiaci si majú možnosť vybrať. Všetky predmety sa učia v maďarčine, slovenčinu si osvojujú ako cudzí jazyk od 4. triedy, 5 hodín týždenne. Aby sme vedeli porovnať školy, vybrali sme sa aj do Základnej školy na Tomášikovej ulici. Pani riaditeľka A. Mendelová so svojou zástupkyňou nás už čakali, aby nás sprevádzali po budove. V tejto škole sa učí viac ako 700 žiakov. Má perfektne zariadené triedy, laboratóriá, dve telocvične a nechýba ani plaváreň. Nás zaujali kamery, ktoré sú namontované v triedach a na chodbách. Takže vedenie školy má možnosť sledovať výučbu v každej triede, ale aj správanie sa žiakov cez prestávky na chodbách. Pravda je, že každý z nás mal na to iný názor. Po večeri sme navštívili štátne divadlo a pozreli sme si divadelné predstavenie Faust. Príjemne unavení sme sa vrátili na ubytovňu a rozprávali sme sa pri spoločnom posedení o svojich zážitkoch. Nasledujúci deň sme sa vybrali do Krásnej Hôrky. Najskôr sme si prezreli vyzdobené secesné mauzóleum, vybudované z rôznofarebného mramoru, ktorý pochádza z rôznych miest V mauzóleu sú sarkofágy D. Andrássyho a jeho manželky Františky. Hrad Krásna Hôrka stojí na homolovitom kopci a vybudovaný bol v 13. storočí. Od roku 1642 bol vlastníctvom rodiny Andrássyovcov. Verejnosti bol sprístupnený roku 1906 a obnova hradu bola dokončená v roku 1992. Návštevníci majú možnosť pozrieť si reštaurované pôvodné zariadenie, zaujímavý je interiér hradnej kuchyne. Zbierka zbraní a výzbroje pochádza zo 16. a 17. storočia. Prehliadka hradu nás zaujala a ňou sa vlastne skončil náš pobyt na Slovensku. Cestou domov sa o náladu postaral pán učiteľ Silárd Abonyi hrou na gitare.

Tri dni ubehli veľmi rýchlo, každý z nás si iste odniesol veľa nových zážitkov, veď program bol skutočne pestrý a bohatý. Najviac sme sa tešili tomu, že sme mohli byť spolu, veď v každodennom zhone nemáme čas zastaviť sa a porozprávať sa. Ďakujeme vedeniu školy, že nám umožnilo tento zájazd a najmä našej hosťujúcej kolegyni Eve Labišákovej, ktorá sa o nás fantasticky starala a snažila sa nám splniť každé naše želanie.

(zl)