Zrátanie hodnôt ● Inventár národopisných predmetov

Tradičná, v poradí siedma konferencia vedúcich slovenských ľudových pamätných domov, ktorú už tretí raz spoločne zorganizovali Verejnoprospešná spoločnosť služieb a zužitkovania nehnuteľností Legatum a Celoštátna slovenská samospráva (CSS), sa konala 14. apríla v Ečeri.

VII. celoštátna konferencia vedúcich

slovenských ľudových pamätných domov v Ečeri

Účastníkov konferencie v miestnom Kultúrnom dome Miklósa Rábaiho pozdravili riaditeľ Legata Juraj Ando, podpredsedníčka CSS Etelka Rybová a riaditeľka Slovenského osvetového centra (SOC) Katarína Királyová, ktorá sa zmienila aj o spolupráci oblastných domov a regionálnych osvetových centier. Celodňovú poradu odborníkov slávnostne otvoril starosta Ečeru Štefan Harazin, po ktorom o minulosti a súčasnosti Slovákov v hostiteľskej obci a o činnosti miestnej slovenskej samosprávy, Folklórneho spolku Zelený veniec a o miestnej národopisnej zbierke, ktorú odovzdali koncom minulého roka, informoval prítomných vicestarosta obce, predseda miestnej slovenskej samosprávy Csaba Ondrej Aszódi.

Úvodom konferencie riaditeľ verejnoprospešnej spoločnosti J. Ando predstavil históriu a činnosť tejto inštitúcie CSS, vrátane podpôr, poskytnutých pre jednotlivé zbierky a konferencie, usporadúvané každoročne vždy na inú tému. Čo sa týka počtu oblastných, resp. pamätných domov, potešiteľný je fakt, že v našich osadách z roka na rok pribúdajú ďalšie miestne múzeá, ich majiteľmi sú buď župné múzeá, alebo miestne obecné, resp. miestne slovenské samosprávy, ale napr. v Sarvaši prevádzkujú dom v rámci podnikania. Riaditeľ Legata vyzdvihol významnú minuloročnú udalosť, keď v Baňačke odovzdali typický slovenský dom zemplínskeho regiónu, ktorý prostredníctvom verejnoprospešnej spoločnosti patrí do vlastníctva CSS a používa ho miestna slovenská samospráva.

Pripomenul, že namiesto zaužívaného pojmu „oblastný dom“ odborníci uprednostňujú výraz „miestna národopisná zbierka“, pretože v nich nahromadený materiál predstavuje ľudovú kultúru jednej obce a nie celého regiónu. Zároveň navrhol, aby témou budúcoročnej konferencie bolo povolenie prevádzky týchto domov a prerokovanie predpokladov s tým spojených, ku ktorým patrí aj inventárna kniha, predmet tohoročného rokovania.

Inventár národopisných predmetov v oblastných domoch bol názov prednášky riaditeľky Múzea Ferenca Erkela Emílie Nagyovej - Martyinovej, ktorá ako príslušníčka rumunskej menšiny vyslovila uznanie Slovákom v Maďarsku, ktorí disponujú približne 40 miestnymi národopisnými zbierkami, pretože rumunská národnosť v MR má iba jednu v Kétegyháze. Etnografka podrobne vysvetlila prítomným ochotníckym zberateľom ľudovej kultúry systém rubrík v inventárnej knihe, ich význam a obsah, ako aj vytvorenie inventárneho čísla. Zdôraznila, že pri pomenovaní jednotlivých predmetov zbierky v inventárnej knihe je dôležité uviesť okrem všeobecného názvu v maďarčine aj typický slovenský výraz exponátu v miestnom nárečí, kým pre lepšie identifikovanie k jednotlivým kartónom je osožné pripojiť aj digitálnu fotografiu, zaobstaranie čoho v dnešnej dobe by nemal byť problém. Muzeologička upozornila účastníkov konferencie, že nimi vedenú inventárnu knihu musí raz ročne kontrolovať Oddelenie národopisu Župnej správy múzeí, kam sa, samozrejme, môžu obrátiť so žiadosťou o odbornú pomoc.

Na konferenciu zavítala aj členka Predsedníctva Združenia oblastných domov v Maďarsku Edina Kovácsová, ktorá na základe svojich osobných skúseností uviedla, že stručne a výstižne sformulované informácie v inventárnej knihe sú užitočné aj vtedy, keď sa návštevník zbierky zaujíma o podrobnejšie informácie o exponáte (kto ho používal, na čo, resp. kto ho daroval, kedy atď). Zároveň zdôraznila, že zámerom vyhýbať sa súdnym sporom je vždy dôležité napísať oficiálny doklad o darovaní národopisného predmetu, zmluvu medzi pôvodným majiteľom a prevádzkovateľom zbierky. Pripomenula, že z exponátov, nevystavených v stálej zbierke, sa dajú usporiadať dočasné výstavy na rôzne témy (výročné zvyky, história jedného sedliackeho domu, história jednej rodiny a pod.) Na záver navrhla, že podobne ako nemeckí spoluobčania aj Slováci v MR by si mohli založiť svoju sekciu v rámci Združenia oblastných domov v Maďarsku.

Kultúrny manažér Gábor Kovács vo svojej prednáške, venovanej možnostiam využitia ľudových pamätných domov v oblasti osvety, zdôraznil, že oblastné domy neexistujú samy osebe, naopak, sú organickou súčasťou danej obce, resp. daného regiónu, spolu vytvárajú celok na trhu kultúrnych hodnôt, resp. turizmu. Podľa sociologických výskumov o ľudovú kultúru v MR majú najväčší záujem turisti z Nemecka, Dánska a zo štátov Beneluxu, pritom v našom prípade nemôžeme zabudnúť na návštevníkov zo Slovenska, ktorí sú potomkami presídlencov a hľadajú svoje korene. Z domácich záujemcov možno najúspešnejšie osloviť vrstvu mestskej inteligencie, ktorej popri prírodných krásach a pozoruhodnostiach treba ponúknuť aj sprievodné programy, ako napr. ukážku výročných zvykov, resp. remeselnícke dielne. Pán Kovács sa zmienil aj o spracovaní dotazníkov, ktoré vyplnili v našich múzeách a podľa ktorých bude zmapovaný stav miestnych národopisných zbierok v slovenských obciach v Maďarsku.

Záverom si účastníci konferencie vymieňali informácie o aktuálnych a plánovaných kultúrnych aktivitách (napr. Deň Slovákov v Maďarsku v Baňačke, 7. júla 2007), kým podpredsedníčka CSS Etelka Rybová vo svojom záverečnom prejave vyzdvihla spoločenskú organizáciu Dolina, ktorá združuje už 19 obcí z okolia Budapešti a zdôraznila nesmiernu aktivitu ečerských Slovákov. Obec by sa mala ešte viac zapojiť do kultúrneho diania Slovákov v Maďarsku vytvorením ďalšieho regionálneho centra SOC so sídlom v Ečeri.

V popoludňajšom kultúrnom programe miestni členovia Folklórneho spolku Zelený veniec pripravili pre návštevníkov obce prekvapenie. Na dvore miestneho Dedinského múzea sa mohli ocitnúť uprostred pravej Ečerskej svadby, známej aj za hranicami Maďarska.

(la-)