Slovenský Komlóš - Ujo Ondrej a Sálašské múzeum
- Podrobnosti
- Kategória: Kultúra
Slovenský Komlóš ● Ujo Ondrej a Sálašské múzeum
Som rodáčka zo Slovenského Komlóša. Pri návratoch domov ma vždy ako prvá víta silueta Sálašského múzea, ktorá sa pre mňa stala symbolom mesta. Ale kto je majiteľom a prevádzkovateľom tejto široko-ďaleko známej inštitúcie?
O ujovi Ondrejovi Lopušnom som vedela, že on bol iniciátorom jej vzniku. A tak v snahe získať viac informácií som sa vybrala za ním, za človekom najkompetentnejším.
- Všetko sa začalo v roku 1981, keď som dostal infarkt. Do práce som nemohol ísť, prechádzky som mal povinné a tak som pravidelne navštevoval kolegov v družstve. Podpredseda, ale aj hlavný agronóm ma vďačne zobrali so sebou do chotára, aby sme si pozreli úrodu. Vo vtedajšej dobe začali ničiť nepotrebné poľnohospodárske náradie. Jednoducho ho zasypali pôdou. Vtedy som povedal kolegom, že aspoň na ukážku by sme ich mali zachrániť pre našich potomkov. V Komlóši bolo vtedy 483 sálašov (samôt - pozn. red.). Mal som taký nápad, že by sme ich mohli zachrániť v dobovom stave. Podpredseda ukázal na mňa a povedal: Tak to rob ty! Začal som uvažovať nad tým, ako svoj nápad zrealizujem. Neobývaných sálašov bolo veľa a vedel som, že ten, ktorý patrí Roskošovcom na Földváriho ulici, je vo veľmi dobrom stave. Bol precízne zariadený, so všetkými nástrojmi, náradím s vedľajšími budovami. Družstvo ho odkúpilo a majiteľ nám nechal cenný nábytok a nástroje, aby sme mali prvé exponáty múzea.
Dva týždne po prevzatí kľúčov sme zistili, že ktosi sa vlámal do budovy a najcennejšie veci odniesol. Vtedy sme si uvedomili, že naše múzeum je ďaleko od hlavnej cesty, na ťažko prístupnom a ťažko chrániteľnom mieste. Žiaľ, museli sme hľadať niečo iné. Spomenul som si, že samota Kutejovcov na Orošházskej ceste je na lepšom mieste, v blízkosti farmy hovädzieho dobytka, kde je neustále nočný strážnik. Budova, ktorá tam stála, bola veľmi schátralá. Nemali sme inú možnosť, museli sme ju zbúrať. Družstvo malo v tej dobe trinásť brigád socialistickej práce. Jej členmi boli aj zruční ľudia, ktorí sa vyznali v pôvodných stavbárskych prácach. Na jar 1983 sme v rámci verejnoprospešnej práce začali stavať Sálašské múzeum. Keď bolo hotové, členovia družstva poprinášali starobylé poľnohospodárske nástroje a náradie. Bolo toho toľko, že som veci nestačil preberať a ďakovať im! Budovu som zariadil podľa sálaša Roskošovcov. Vedľa budovy sme chovali ovce, kravy, ba aj pávy, aby sme mohli ukázať potomkom, ako kedysi vyzeral život na samotách. V roku 1985 sa otvorili brány múzea. Vtedy tu bolo oveľa viac výstavných exemplárov ako dnes.
Od roku 1983 sa sem päťkrát vlámali, odniesli tie najcennejšie veci, ktoré sú nenahraditeľné. Majiteľom múzea bolo do februára 2007 družstvo Viharsarok. Prevádzkovateľom bola samospráva mesta, ktorá v roku 1991 zverila túto úlohu na slovenskú samosprávu. Od marca 2007 je majiteľom a prevádzkovateľom Sálašského múzea akciová spoločnosť Agrár Rt. Kľúče sú ešte u mňa. Keď si niekto chce pozrieť múzeum, musí najprv prísť pre mňa a ja ho sprevádzam a zabávam pestrými príbehmi z minulosti komlóšskych Slovákov.
(aszm)
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199