Starobudínske hody ● Ukážky nemeckej a slovenskej ľudovej kultúry

Deň Petra a Pavla je už takmer dve a pol storočia významným sviatkom Starobudínčanov. K tomuto dňu, ku dňu vysviacky miestneho kostola sv. Petra a Pavla, sa viaže bohatá tradícia starobudínskych hodov, ktoré zvečnili vo svojich dielach aj významní starobudínski spisovatelia.

Známy labužník, klasik maďarskej literatúry Gyula Krúdy sa zaoberal, pochopiteľne, gastronomickou stránkou hodov, keď v jednom svojom diele nasledujúcimi slovami charakterizoval nadmierne konzumovanie chutných jedál: „Od toho prevelikého množstva kačacích a husacích čriev, ktoré sa v takýto čas dostali do Dunaja, nemohli premávať lode s propelermi.” Druhý známy starobudínsky občan, spisovateľ Lajos Hollós Korvin, venoval tejto udalosti zväzok poviedok pod titulom Starobudínske hody. On zvýrazňoval predovšetkým ráz ľudovej veselice hodov.

Kultúrny spolok Nemcov Starého Budína Braunhaxler po niekoľko desaťročnej prestávke r. 1995 obnovil tradíciu starobudínskych hodov. Do organizačných prác sa už tradične zapája od svojho založenia aj Slovenská menšinová samospráva III. obvodu hlavného mesta. Napriek tomu, že terajšie hody sa vo veľkej miere odlišujú od niekdajšej ľudovej veselice, viaceré dôležité prvky sa zachovali. Takými sú napríklad strelnice, stánky s rôznymi ľudovoumeleckými výrobkami a, pravdaže, bufety, ktoré v sobotu už od rána ponúkali svoje služby V sobotu o 11. hodine, keď dvojdňové hody slávnostne otvorili starosta Starého Budína a Békášmederu Balázs Bús a predsedovia nemeckej a slovenskej menšinovej samosprávy Josef Fehérvári a František Križan, na Hlavnom námestí panovala už ozajstná hodová nálada.

Po vystúpení starostu sa na javisku jedna za druhou striedali skupiny nemeckých menšinových materských i základných škôl obvodu. Popoludní hlavným programom bola prehliadka nemeckých a slovenských národnostných speváckych zborov. Predseda nemeckej menšinovej samosprávy obvodu Josef Fehérvári po predstavení nemeckých súborov z Pilisborosjenő, Tolny, Tökölu, XVI. obvodu hlavného mesta a, samozrejme, miestneho speváckeho zboru Braunhaxler predstavil obecenstvu činnosť čemerského Kultúrneho spolku Lipóta Bálóa, v rámci ktorého pôsobí pod vedením Borbály Szávovej a Michala Tóta slovenský páví krúžok, ktorý svoje umenie predstavil už aj v Rumunsku a na Slovensku. Repertoár čemerských spevákov pozostáva zo slovenských a maďarských ľudových piesní, ako i zo spracovaných miestnych ľudových zvykov. Spevácky zbor je dvojnásobným nositeľom zlatej plakety Súťaže ľudovej piesne Lajosa Vassa. Čemerskí speváci svojimi slovenskými ľudovými piesňami nesklamali ani na starobudínskom Hlavnom námestí a právom si získali priazeň obecenstva.

Druhý deň sa začal tradičnou sv. omšou v kostole sv. Petra a Pavla a pokračoval samostatným programom tanečníkov Folklórneho spolku Lipa Slovenskej samosprávy Budapešti. Tanečný súbor, ktorý vedú predsedníčka spolku Monika Szelényiová a umelecká vedúca Eva Šubová, svojimi lyrickými a temperamentnými slovenskými ľudovými tancami vyvolal ovácie obecenstva. Budapeštianski tanečníci skutočne na vysokej umeleckej úrovni reprezentovali tanečné umenie našej Slovače.

Popri národnostných programoch si účastníci starobudínskych hodov mali možnosť vyberať z pestrej palety rôznych kreatívnych a zábavných programov. Samozrejme, ani v tomto roku nechýbali vystúpenia popredných interpretov, ako sú Béla Paudits, Zsuzsi Maryová, Gyöngyi Horváthová, Beáta Kardová, László Domahidy a iní uznávaní sólisti. Ako sa v spojitosti s kultúrnym programom vyjadril organizátor hodov Tibor Tauner, je hrdý na to, že v ňom vystupujú prevažne umelci žijúci v Starom Budíne.

Aj tohoročné starobudínske hody, ktoré sa v priebehu rokov stali najväčšou kultúrno-spoločenskou akciou obvodu vo voľnej prírode, sa skončili v neskorých večerných hodinách pouličnou veselicou.

(zb)