Národnostný deň A. Grassalkovicha v Ečeri

Slováci z Ečeru a z okolitých obcí si v druhú septembrovú sobotu uctili pamiatku zemepána, grófa Antona Grassalkovicha v rámci tradičného národnostného dňa, hostiteľom ktorého bol miestny Folklórny spolok Zelený veniec.

„...konať dobro, slúžiť Bohu a veseliť sa...“

Na podujatí na nádvorí miestneho dedinského domu, ktoré poctil svojou prítomnosťou aj parlamentný ombudsman pre národné a etnické menšiny Ernő Kállai, obecenstvo a účinkujúce súbory pozdravil starosta obce István Harazin. Gróf Anton Grassalkovich pochádzal zo zemianskej rodiny z Nitrianskej stolice a v 18. storočí ako prokurátor budínskej komory za výhodné ceny získal opustené dediny a pustatiny na okolí Pešti, ktoré potom zaľudnil hlavne Slovákmi a Nemcami. Pritom dbal aj na to, aby príslušníci jednej konfesie žili v jednej obci a aby rôzne národnosti spolunažívali v mieri. „Nie je lepšie na svete, ako konať dobro, slúžiť Bohu a veseliť sa...“- citoval myšlienky grófa po historickom prehľade starosta Ečeru.

Po pozdravných slovách predstaviteľa Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ondreja Horvátha sa prítomným prihovorili aj členovia miestnej slovenskej samosprávy v Ečeri. Predseda zboru Csaba Ondrej Aszódi a Viktória Petrovitsová zdôraznili, že ako každá krajina, mesto a dedina, aj Ečer má svoje významné sviatky, z ktorých najdôležitejší je „búčov“ (hody) v deň sv. Antona, patróna dediny. Pred niekoľkými rokmi však ečerskí folkloristi a lokálpatrioti vytvorili tradíciu ďalšieho sviatku na počesť znovuzakladateľa obce, grófa A. Grassalkovicha. V tento deň Slováci z rôznych dedín okolia Pešti prichádzajú do Ečeru, ako kedysi prichádzali hostia na hody, aby sa spolu zabavili...

V kultúrnom programe sa obecenstvu rad radom predstavili domáce a pozvané folklórne skupiny. Až na jednu výnimku všetky z tých slovenských obcí z okolia Pešti, ktoré sú členmi Regionálneho združenia Dolina. Tou výnimkou boli bezprostrední susedia z nemeckého Vecsésu, ktorí predviedli švábske tance. V tomto kultúrnom telese, mimochodom, tancujú aj mladí folkloristi z Ečeru. Tanečná skupina Furmička z Čemeru sa tunajšiemu obecenstvu predstavila prvýkrát, prišla s karičkami a nitrianskymi tancami. Spevácky zbor Rozmarín z Dabašu-Šáre predniesol maďarské a slovenské ľudové piesne, veľmi pôsobivé bolo vystúpenie ženského tria. Temperamentné šarišské tance predstavila tanečná skupina Kvietok z Kerepešu, ktorá spolu s kerepešským pávím krúžkom vystúpila aj s novohradskými slovenskými tancami. Piesne a karičky Klubu žien z Maglódu sa vyznačovali tým, že sólo spievala Alžbeta Vargová, ktorá patrí k zakladajúcej generácii maglódskeho spevokolu zo sedemdesiatych rokov. Slovenský ženský spevácky zbor a tanečná skupina Kerestúr z Rákoškerestúru predviedli kerestúrske karičky a ukážky z kerestúrskej svadby. Tematike svadby bol venovaný aj program tanečnej skupiny Panónia z Malej Tarče, obecenstvo sa mohlo zabaviť na vtipných a zábavných ukážkach tarčianskej svadby. V rámci miestneho Folklórneho spolku Zelený veniec sa pestovaniu slovenských tancov venuje viac generácií. Tentoraz sa najmladší predstavili ečerskými detskými tancami, dôchodcovia choreografiou na melódie zo Slovenska, mládežnícka zložka predviedla miestne slovenské tance, kým dospelí tanečníci za sprievodu kapely Byvol sa prezentovali zemplínskymi tancami a najnovším číslom, békešskými slovenskými tancami, za ktoré zožali obrovský potlesk.

Stretnutie, ktoré okrem obecnej a miestnej slovenskej samosprávy podporili aj CSS a Verejná nadácia pre národné a etnické menšiny, sa skončilo pohostením účinkujúcich a spoločnou tanečnou zábavou.

Na druhý deň sviatočného víkendu sa konala vysviacka novej kaplnky, „búdky“ so slovenským nápisom, o ktorej sa zmienime osobitne.

(la-)