Život na tanečnom parkete

S umeleckým vedúcim Balassiho súboru Pavlom Mlynárom

- Môj otec bol rušňovodič na trase rýchlika Békešská Čaba - Budapešť - spomína umelecký vedúci chýrneho tanečného súboru B. Balassiho Pavol Mlynár.

Foto: E. Veressová 

- Vyrastal som v Jamine, v Čabe som začal chodiť do školy a do piateho roku som rozprával iba po slovensky, mamička ma pritom priúčala aj maďarčine. Ešte aj dnes hovorím po slovensky. Zvláštne, ako dieťa som sa chcel stať umeleckým stolárom, považoval som to za nádherné remeslo.

V siedmej triede sa odrazu všetko zmenilo. Obľúbená pani učiteľka A. Žilinská sa vtedy opýtala svojho inak veľmi pohyblivého žiaka Paľka, či by sa nechcel dať na ľudový tanec. Vtedy totiž vznikol na škole krúžok ľudového tanca. S odpoveďou dlho neváhal a prikývol. Čoskoro vynikol ako jeden z najlepších tanečníkov, spolu so svojimi priateľmi F. Bikfalvim a L. Románom. Vedúci Balassiho súboru č. 1 Miklós Born ich pozval do tohto kolektívu ako dorast a tým boli kocky hodené. Pavol Mlynár sa už navždy zamiloval do ľudového tanca.

Dnes 50-ročný P. Mlynár je nositeľom zlatej ostrohy, účastníkom sólových tanečných festivalov, jeho manželka, dcéry a synovia sú tiež tanečníci v tom istom súbore a nositelia podobných vyznamenaní.

Balassiho súbor je najdôležitejším dejiskom života celej rodiny Mlynárovcov, deti vyrástli v tradícii ľudového tanca. Byt je plný ľudových krojov a dcéra Mária je nielen priemyselnou umelkyňou, ale aj vedúcou dielne kostýmov pre členov súboru. Pavol Mlynár prevzal od M. Borna vedenie súboru a svojimi plánmi do budúcna chce aj naďalej udržať jeho zvučné meno doma i v zahraničí. V januári usporiadali už 17. festival sólových tancov a obsadili tiež najlepšie miesta. Ďalej sa rozmnožil počet vyznamenaní, ktoré udeľujú súboru už od roku 1974.

Nasledujúca otázka sa týka úloh hnutia ľudového tanca na počiatku 3. tisícročia:

- Je potrebné, - odpovedá P. Mlynár,- aby tých 200 tisíc tanečníkov v krajine aj naďalej a autenticky uvádzalo na javisku ľudové tradície, ale aj to, aby toto umenie dostalo nové "milieu", čiže v tanečných hrách, ktoré upútajú a uchvátia divákov. A tiež, aby sa zachovávali tance menšín, veď Balassiho súbor zožal veľa úspechov aj so slovenskými číslami. Od Čabianskej svadby až po tanečnú hru Záhradu lásky spred dvoch rokov, kde v hlavných úlohách vystúpili moja dcéra Mária a János Vaszkó.

Napokon sa spýtam na podmienky činnosti súboru:

- Nemôžeme sa ponosovať, Békešská Čaba sa o nás stará dobre. Od mesta sme dostali na tento rok viac ako štyri milióny, ale aj v ministerstve kultúry a v Národnom kultúrnom fonde dobre vedia, čo znamená náš 55-ročný súbor.

Pritom je pravda, že všetko je drahé aj u nás; jeden oblek pre tanečníka stojí aspoň 250 tisíc a jeden pár čižiem 56 tisíc forintov. Inak v lete sa chystajú na festival do Francúzska a výdavky s tým spojené prevýšia sumu 2 milióny Ft... Na záver už iba toľko, že P. Mlynár ako choreograf spracováva materiál z okolia Hollókő týkajúci sa posmrtných zvykov. Príbeh hovorí o smrti jedného zo snúbencov. Trochu srdceryvné, ale to už je iná téma.

(sass-k)