Malé noviny, veľká vec ● Novinkár nad Kerešom 10-ročný

V budove bývalej poľnohospodárskej školy evanjelického duchovného, polyhistora a pedagóga druhej polovice 18. a začiatku 19. storočia Samuela Tešedíka, oslávili Sarvašania spolu so svojimi priateľmi 10. výročie vydávania mesačnej slovensko-maďarskej prílohy týždenníka Szarvas és Vidéke Novinkár nad Kerešom.

Už aj tento symbolický fakt svedčí o tom, že Slovenská samospráva mesta Sarvaš na čele s Tiborom Mótyánom pripisuje tlačenému slovenskému slovu veľký význam, čo pán predseda prízvukoval aj vo svojich úvodných slovách. S osobitnou cťou pozdravil na podujatí viceprimátora mesta Sarvaš Michala Kiszelya, člena Valného zhromaždenia Békešskej župy Františka Závodu, riaditeľku Slovenského osvetového centra CSS Katarínu Királyovú, riaditeľku Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe, zodpovednú redaktorku mesačníka Čabän Annu Ištvánovú, ako aj šéfredaktorku Ľudových novín Alžbetu Hollerovú Račkovú a bývalého šéfredaktora týždenníka Imricha Fuhla. V radoch hostí sedeli aj novinári časopisu Szarvas és Vidéke, medzi nimi Andrea Petneházyová, ktorá stála na čele novín v čase, keď bola odštartovaná slovenská príloha a mala na tom veľkú zásluhu.

Po pozdravných slovách navodila slávnostnú atmosféru žiačka 8. triedy miestnej slovenskej školy Zuzana Kováčová, ktorá zaspievala kyticu sarvašských slovenských ľudových piesní, a hosťujúca učiteľka školy Eva Labišáková prečítala báseň, ktorú napísali deti k okrúhlemu výročiu. Po nich zaspomínal na neľahké začiatky zodpovedný redaktor Novinkára Tibor Mótyán. Hovoril o počiatočných problémoch so zapisovaním slovenských textov do počítača, o dileme, či používať na stránkach novín spisovnú slovenčinu, alebo starším ľuďom bližšie nárečie. Materiály od učiteľov a žiakov školy prichádzajú v spisovnej slovenčine, pričom aj naďalej spôsobuje problémy prepisovanie nárečových textov do písomnej podoby. Zo začiatku sa pokúšali o vydávanie dvojjazyčnej prílohy, ale neskôr, aj vzhľadom na nedostatok financií, prešli iba na slovenčinu. V priebehu desiatich rokov sa zmenil aj formát, čo súviselo so zmenou tlačiarne. Tibor Mótyán sa poďakoval všetkým tým, ktorí sa podieľajú na príprave Novinkára: Margite Kmotriczovej, ktorá zapisuje materiály do počítača, jazykovej lektorke Anne Frankovej, technickému redaktorovi Györgyovi Szigetimu ako aj všetkým prispievateľom a podporovateľom. Riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová vyjadrila svoju radosť z toho, že mohla prísť medzi ľudí, ktorí pokladajú za dôležité pestovanie materinského jazyka aj v tejto forme. Kým pred takmer 300 rokmi sa slovenčina odovzdávala v rodine, dnes je čoraz menej ľudí, ktorí dokážu komunikovať v tomto jazyku, preto rastie zodpovednosť tých, ktorí ešte ovládajú slovenčinu. Pri tejto práci môžu nadväzovať na tradície slovenského písomníctva na Dolnej zemi, ktorého príkladom bol toho času Dolnozemský Slovák, časopis Slovenská rodina alebo Čabiansky kalendár. Novinkár nad Kerešom podobne ako mesačník Čabän poskytuje informácie o miestnom slovenskom verejnom živote a zároveň sprostredkúva a dokumentuje slovenské hodnoty.

Šéfredaktorka Ľudových novín Alžbeta Račková Hollerová ponúkla odbornú pomoc a možnosť účasti prispievateľov na plánovanom doškoľovaní dopisovateľov a prispievateľov a zároveň označila za cenné tie miestne informácie, ktoré môže poskytovať Novinkár pre celoštátny slovenský týždenník. Bývalý šéfredaktor ĽN Imrich Fuhl spomínal na začiatky, keď bolo problémom zohnať slovenské počítačové programy a ocenil význam miestnych slovenských novín, ktoré sú blízko k informáciám a ľuďom a z mála peňazí vytvárajú veľkú vec. Po krátkej kultúrnej vložke v podaní študentov tiež 10-ročnej harmonikárskej sekcie Základnej umeleckej školy pod vedením Józsefa Iváncsóa sa prihovorila prítomným riaditeľka SOC Katarína Királyová, ktorá nabádala autorov článkov, aby na stránkach Novinkára používali svoje krásne sarvašské nárečie a prispeli tým k jeho záchrane. Navrhla používať transkripciu používanú pri zapisovaní ľudových piesní, čím sa dá aj v písomnej podobe zachovať jeho mäkkosť. Tibor Mótyán sa na záver poďakoval za finančnú podporu, ktorú poskytuje mesto Sarvaš slovenskej samospráve na vydávanie slovenskej prílohy miestneho týždenníka a úspešne sa uchádzajú aj o podpory Verejnej nadácie pre národné a etnické menšiny a Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Celoštátna slovenská samospráva udelila dotáciu na vydanie jubilejného farebného čísla periodika. Viceprimátor Sarvaša Michal Kiszely zaželal kolektívu úspešnú prácu a prisľúbil mu podporu mesta aj v budúcnosti. Prízvukoval, že záujmom Maďarska aj po vstupe do schengenského priestoru je, aby zostalo mnohojazyčné, veď keď si chce niekto zachovať kultúru, musí ovládať viacero jazykov. Potom už nasledovali príhovory prítomných, ktorí v neviazanej forme spomínali na spoločne prežité radostné a ťažké chvíle počas prípravy novín. Sarvašania usporiadali dôstojné oslavy svojho desaťročného slovenského periodika, ktoré dobre zapadli do šnúry predvianočných slovenských kultúrnych podujatí. Deň predtým Slovenské osvetové centrum, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a Slovenský inštitút v Budapešti otvorili v Osvetovom stredisku Petra Vajdu reprezentatívnu výstavu Kalvárie a krížové cesty na Slovensku a s obrovským úspechom hosťoval v meste Slovenský ľudový umelecký kolektív.

(br)