25-ročná Pántlika v Santove ● Viac generácií na javisku

V Santove oslávili 25. výročie založenia Tanečného súboru Pántlika (Stužka), a pri tejto príležitosti si santovskí folkloristi pripomenuli aj 15. výročie založenia ich tvorivej dielne a vzniku Súboru na zachovávanie miestnych slovenských tradícií.

Na slávnosti, ktorá sa konala 15. decembra v priestoroch miestnej základnej školy, prišli oslávencov pozdraviť aj predstavitelia spoločenského života Slovákov v Maďarsku na čele so zástupkyňou predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelkou Rybovou, vedúcou Regionálneho osvetového strediska SOC CSS Annou Szeifertovou, úradujúcou tajomníčkou Zväzu Slovákov v Maďarsku Monikou Szabóovou a predstaviteľkou pávieho krúžku zo susedných Mlynkov Gizelou Molnárovou. V mene miestneho obyvateľstva súboru zablahoželali starosta Mikuláš Kollár, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy, riaditeľka základnej školy Katarína Kormošová a vedúca miestneho pávieho krúžku Mária Nagy-Győriová. Vedúca jubilujúceho kultúrneho telesa Irena Kotroczóová prijala aj gratulácie starostky spriatelenej obce Žemberovce zo Slovenska Jany Staňovej.

Jubilantom písomne zagratuloval aj minister školstva a kultúry Maďarskej republiky István Hiller, ktorý vo svojom liste zdôraznil: - Môžete byť hrdí na to, že máte taký umelecký súbor, ktorý pravidelne oživuje starodávne pilíšske hudobné poklady a pestuje slovenské národnostné tradície. Vystúpenia tanečnej skupiny Pántlika a Súboru na zachovávanie miestnych slovenských tradícií spôsobujú radosť nielen miestnym obyvateľom, veď vaši folkloristi pravidelne vystupujú aj v zahraničí, do Estónska chodia už ako domov. Vždy som bol toho názoru, že jedna skupina bude skutočným kolektívom v dôsledku identity spolupatričnosti, spoločných tradícií a aktivít. Obyvatelia Santova tvoria bez ohľadu na vek a národnosť skutočne silný kolektív. Spoločne tancujú, spievajú, pestujú si svoje tradície... Kultúra Maďarska vďačí za hodnotu práve takýmto kolektívom... - píše minister školstva a kultúry, ktorý udelil súboru za činnosť vykonávanú na poli maďarskej a slovenskej kultúry ministerské uznanie.

Slávnostný program bol prierezom práce jubilujúcich kultúrnych telies za uplynulé desaťročia. Snáď najväčší úspech zožali santovské slovenské choreografie, z ktorých vynikli detské hry Blažija a choreografia V nedeľu popoludní na Santove. Práve táto choreografia bola prvým veľkolepým spoločným projektom tanečnej skupiny, miestneho pávieho krúžku a kapely Santovská nálada (rozšírenou o členov kapely Kóborzengő na čele s Klárou Erdélyiovou), teda telesá, ktoré tvoria Súbor na zachovávanie miestnych slovenských tradícií. Pod choreografiu sa podpísali Irena Kotroczóová a Mária Nagy-Győriová. Tanečnej kultúre Slovákov v Maďarsku boli venované o. i. tirpácke a békešské tance, kým folklór materskej krajiny santovských Slovákov reprezentovali m. i. choreografie zo Zemplína a Pršian.

Do programu boli zaradené aj maďarské tance a modernejší štýl bol prezentovaný choreografiou Červený a čierny, v ktorej sa spojila história s literatúrou, hudbou a tancom. Medzi rezkými tancami odzneli miestne viachlasné slovenské ľudové piesne v podaní santovského pávieho krúžku. Po programe sa záujemcovia mohli podrobnejšie oboznámiť s históriou súboru v rámci výstavy, ktorú usporiadala tvorivá dielňa Pántlika z predmetov a fotografií, zachytávajúcich prvé tanečné kroky i nezabudnuteľné chvíle počas kultúrnych zájazdov na Slovensku, v Rumunsku a v Estónsku.

Jubilejné oslavy sa vyznačovali tým, že pri tejto príležitosti sa angažovali aj tí členovia súboru, ktorí sa dnes už nevenujú folklóru: - Patrím medzi prvé členky tanečnej skupiny, v Pántlike som tancovala do svojich 18. rokov. Inak naša rodina je i v súčasnosti zastúpená v súbore, manžel je vedúcim kapely Santovská nálada a syn tancuje medzi najmladšími, - povedala nám Andrea Széplakiová Juhászová. Absolvent Slovenského gymnázia v Budapešti Zoltán Baják sa slovenskému folklóru začal venovať ešte v budapeštianskej slovenskej základnej škole. Ako gymnazista sa zapojil do práce ďalšieho folklórneho súboru obce, do Studienky, konkrétne do choreografie Santovská svadba. Odtiaľ sa v čase, keď rady skupiny boli rozšírené aj o chlapcov, dostal do Pántliky: - Aj moja staršia dcérka tancuje v súbore a v posledných mesiacoch, ak mi to pracovné povinnosti dovolia, aj ja chodím na skúšky..., - povedal.

- Ako učiteľka tanca som sa vo svojej diplomovej práci venovala tanečnej kultúre Santova. Na základe dotazníkov som spravila rozhovor s vyše 50 miestnymi obyvateľmi, ktorí sa ešte pamätali na kedysi bežné typy a druhy tancov. Moja práca upriamila pozornosť Lászlóa Felföldiho z Odboru ľudového tanca Hudobného ústavu Maďarskej akadémie vied, ktorý nás spolu s ďalšími odborníkmi navštívil. Pripravili sme im ukážku miestnych slovenských tancov v podaní starších ľudí. Všetko sme nahrali na filmy a videokazety. Na tejto práci má nesmierne veľké zásluhy miestny páví krúžok, osobne pani Nagy-Győriová a dychovka, ktorú vtedy viedol nebohý Jozef Széplaki st. Na báze tejto činnosti bola založená tvorivá dielňa našej skupiny, pretože už nám nestačilo „iba“ naštudovanie a prezentácia rôznych choreografií. Medzi našimi členmi sa rozbehla výskumná práca, viacerí sa dali na kurz učiteľa tanca kategórie „C“. Začali sme s organizovaním tzv. táborov ľudového tanca, kde sme pozbieraný miestny materiál aj naštudovali. Pritom v našej tvorivej dielni sa naši najagilnejší tanečníci venujú aj organizačnej práci okolo súboru (organizovanie výstav, plagátov atď.). Zároveň toto jadro tvorí komornú zložku Pántliky. Tu musím vyzdvihnúť meno Ildiky Kollárovej, ktorá odkedy sa mi narodila dcérka je mojou „pravou rukou“... Máme čulé kontakty s odborníkmi z iných slovenských obcí v Maďarsku, vedúcimi súborov, ktoré vznikli ešte za čias sústredení Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku a neskôr antológií a doškoľovaní Folklórneho súboru Prameň. Ja osobne chodievam prednášať o tanečnej kultúre santovských Slovákov... Naše priateľstvo s estónskym súborom sa zrodilo v Estónsku r. 1995 na konferencii a festivale na tému Ohrozuje európska integrácia kultúru malých národov?, kde sme zastupovali Slovákov v Maďarsku, - informovala nás vedúca súboru Irena Kotroczóová, ktorej po oficiálnom programe jej bývali žiaci, tvoriaci jadro Pántliky, dnes už priatelia, zagratulovali aj v užšom, „rodinnom“ kruhu...

(csl)