Vzácne dedičstvo po Adamovi Žilinskom

V Spoločenskom dome na Ulici Lencsési v Békešskej Čabe bola inštalovaná výstava známok pedagóga a polyhistora Adama Žilinského, znázorňujúca ľudové kroje.

Koncom januára a začiatkom februára premiestnia výstavu do Medešu, do rodnej obce na Dolnej zemi dobre známeho dejateľa, ktorý má veľké zásluhy na vytvorení slovenského školstva v Maďarsku. Expozíciami si verejnosť pripomenie život a dielo 18. októbra 2007 zosnulého A. Žilinského.

Adam Žilinský sa narodil roku 1921. Ľudovú školu vychodil v Medeši, meštiansku v Eleku a učiteľský ústav v Miškolci. Od roku 1945 bol riaditeľom pitvarošskej ľudovej, neskôr základnej školy, kde spolu s manželkou Klárou Sokhegyiovou, rodáčkou z Nových Zámkov, osemnásť rokov nielen vyučovali miestne deti, ale sa podieľali aj na rozvoji školstva ako takého. Značne sa pričinili o vytvorenie slovenských škôl a o rozvíjanie kultúrneho života tohto kraja. Adam Žilinský popri práci vyštudoval odbor biológia - zemepis na Vysokej škole Gyulu Juhásza v Segedíne. Roku 1964 sa stal zástupcom riaditeľa békeščabianskej základnej školy č. 7., neskôr, až do roku 1982, bol jej riaditeľom.

V odborných kruhoch bol známy tým, že dlhé desaťročia, ešte aj na dôchodku pracoval na tom, aby boli v školách čím dokonalejšie vybavené biologické kabinety. V zbere motýľov a hmyzu mu pomáhala aj jeho manželka. Vedecky spracované zbierky sú vo všetkých základných a stredných školách v Békešskej Čabe, ako aj v Evanjelickom gymnáziu na Aleji Fasor v Budapešti, ba aj v Múzeu Mihálya Munkácsyho. Jeho významným dielom je Dioráma, ktorá sa nachádza v Základnej škole č. 2. v Békešskej Čabe. Jeho prácu si vážili viacerí univerzitní profesori. Ešte aj vo svojej osemdesiatke mal plány - presadzoval iniciatívu, aby boli zachránené bohaté zbierky biologických kabinetov v základných školách pre budúce pokolenia. Tvrdil, že ľahšie je niečo zachrániť, ako vytvoriť nové. Bol otcom myšlienky, aby sa koncom školského roka v Pitvaroši a v Békešskej Čabe konali výstavy, na ktorých mohli žiaci predstaviť svoju celoročnú prácu. Hovoril, že deti znesú aj modré z neba, ak ich dospelí dobre usmerňujú a motivujú.

A. Žilinského si vážili žiaci i kolegovia. Obdivovali jeho úžasnú energiu a zmysel pre humor. Vždy zdôrazňoval dôležitosť výchovy, v čom pripisoval veľký význam pozitívnemu osobnému príkladu. Túžil vytvoriť niečo trvalé, čo sa mu aj podarilo. Bol nositeľom titulu Vynikajúci pedagóg.

Jeho koníčkom bolo zbieranie známok. Spolu s manželkou sa venovali mladým filatelistom, ktorí sa zúčastňovali na rôznych súťažiach a výstavách. Viedol záujmové krúžky v čabianskom Mládežníckom dome, v Spoločenskom dome na Ulici Lencsési a v Základnej škole Attilu Józsefa.

Mal rád svoju rodnú obec. Pravidelne publikoval v medešskom mesačníku. Dlhé roky zoskupoval materiál o medešských spolkoch v období medzi dvomi svetovými vojnami, ktorý vyšiel knižne v roku 2000. Jeho prácu ocenili Mestský úrad v Pitvaroši a Obecná samospráva v Medeši udelením titulu čestného občana. V Békešskej Čabe ho viackrát zvolili za poslanca mestského zastupiteľského zboru.

Ešte nestačili zvädnúť kvety na jeho hrobe, keď mladý filatelista István Juhász za pomoci riaditeľa Spoločenského domu na Ulici Lencsési Petra Takácsa začal pracovať na organizovaní výstavy jeho zbierky známok, aby si obyvatelia Békešskej Čaby a Medešu, ale aj širšieho regiónu, mohli pozrieť časť vzácneho dedičstva, ktoré nám zanechal Adam Žilinský.

(tok-aszm)