Priezviská Slovákov na Dolnej zemi

Najčastejšie sú u dolnozemských Slovákov stretávame s priezviskami utvorenými z mien vtákov, nájdeme aj priezviská, utvorené z názvov drevín a ich častí, priezviská však vznikali aj podľa vlastností a schopností ľudí, ich výzoru a návykov. Osobné mená alebo priezviská sa často utvárali aj od remesla, ktoré sa dedilo z otca na syna.

Ľudia, ktorí väčšinu svojho života trávili najmä v minulosti v prírode, mohli dôverne poznať zvieratá, vtáky a hmyz. Často spozorovali, že ľudia svojou podobou a či vlastnosťami, povahou alebo temperamentom pripomínajú dajakého živočícha. Takýmto spôsobom potom vznikli početné prirovnania, ako napr. mrmle ako medveď, lačný je ako vlk, tvrdohlavý ako baran, díva sa ako teľa na nové vráta...

Vznikali tak aj metafory, ako napríklad:

LÍŠKA - človek prefíkaný, falošný;

KRÁLIK - človek plachý, bojazlivý;

BARAN - človek tvrdohlavý.

V minulosti tak vznikli aj prezývky. Tieto sa používali v neprítomnosti prezývaného, ale časom, keď si na ňu zvykol, aj v jeho prítomnosti. Takéto prímenia sa často nevzťahovali iba na jednotlivca, v súvislosti s ktorým vznikli, ale aj na príslušníkov celej rodiny a prenášali sa aj na potomkov. Takto napokon z prímen vznikali dedičné rodinné mená a od konca 18. storočia aj úradné priezviská, ktoré máme dodnes.

Najčastejšie priezviská utvorené z mien zvierat sú: Králik, Zajac, Srnka, Líška, Medveď, Roháč, Samec, Valach (ťažný kôň), Ušiak atď.

Najčastejšie sú u dolnozemských Slovákov stretávame s priezviskami utvorenými z mien vtákov, ako napríklad: Červenák (druh spevavého vtáka, žltochvost), Čížik, Drozdík, Havran, Kováčik (aj Oriešok, či Muchárik), Kukučka, Hrdlička, Matej (ako nevyvinuté húsa, alebo káča, vyliahnuté na Mateja), Slávik, Sojka, Sokol, Sýkora a iné.

Na Dolnej zemi nájdeme aj priezviská, utvorené z názvov drevín a ich častí: Beracko (od beracky, baracky - broskyne), Bobčok (drobné plody nejakej dreviny, Brezina (brezový háj), Bukva (plod buka), Bujtáš (dlhý prúd viniča určený na priame rozmnožovanie), Hloška (Hlovoška - plod hlohu), Koreň (Rádix), Krnáč (sukovité, krivé drevo), Sľúka, Koska (kôstka), Svetlík (rastlina, ktorou sa liečil zrak).

Priezviská vznikali aj podľa vlastností a schopností ľudí, ich výzoru a návykov: Balog (ľavák, grňa), Baran (tvrdohlavý), Belán (svetlovlasý človek), Cimbal, Cimbalista (neobratný, tučný človek), Červenák (ryšavý človek), Kadanec (človek, čo veľa rozpráva, ale aj tučný človek), Garaj (lomoz, hurhaj), Halaši (vďačný, po maď.), Keleš (maď. kéles = vred), Kolompár (odrastený chlapec), Kučerák (človek, čo má kučeravé vlasy), Novák (začiatočník v nejakej činnosti), Pajtáš (kamarát), Rozkoš (vrcholný pocit uspokojenia, slasť), Šikovanec (šikovný, ale aj prefíkaný človek), Švihran (uštipačný, ale aj štíhly človek).

Osobné mená alebo priezviská sa často utvárali aj od remesla, ktoré sa dedilo z otca na syna. Už u starobylých Grékov existovalo meno Georgios (roľník). U Rimanov Agricola s tým istým významom. Veľmi rozšírené bolo meno Kováč, hádam vo všetkých rečiach: Ferrai (tal.), Lefévre (fr.), Faur, Kuznecov, Smith či Schmidt. Nemalý počet týchto osobných mien vznikol zo slov, ktorých význam je dnes už neodborníkovi zastaralý, alebo aj celkom neznámy. So zánikom vecí a pojmov upadli do zabudnutia aj ich pomenovania. Uvádzame aj príklady: Bednár, Debnár či Debnárik (výrobca drevených sudov), Bognár (maď. Kolár), Boldiš (obchodník), Čipkár (výrobca čipiek), Dovičin (odvodené od „vdovicin“; Fábry (remeselník), Fogaš (chod jedla, ale aj vešiak), Fazekaš (hrnčiar, maď.), Hajdúk (obecný sluha), Príhradský (súvisiaci s hradom i so šľachtickým sídlom), Hruška (bezmajetný, chudobný), Husárik (zdrobnelina od husára čiže jazdca v uhorskom vojsku), Juhás (pastier oviec), Gondáš, Gondač (pastier svíň), Kadlec (tkáč), Kalamár (kupec). Kmeť (hlava rodu, ale neskôr aj gazda, alebo asesor na súde), Kočiš, Kolár, ale i Koncoš (ten, kto kupuje na úver), Krajčík, Krajčír, Kupic, Lakatoš (maď. zámočník), Madarás (človek, čo chytá a predáva vtáky), Mésáros (mäsiar), Mlynárik (mlynár; takisto Molnár), Pap (maď. kňaz), Pintér (maď. debnár), Sabo (krajčír). Sedliačik (človek obrábajúci pôdu), Stolárik (výrobca nábytku a rôznych výrobkov z dreva), Šafárik (v minulosti správca veľkostatku), Braxatoris (ale aj Sládkovič - v zmysle výrobca piva), Šefčík či Ševčík (človek, čo opravuje obuv), Špringel (nem. skokan), Takáč či Tkáč, Udvardi (v zmysle dvorský sluha vo feudalizme), Uram (z maď. oslovenie - pane!, ale aj pán brat, braček), Varga (obuvník).

J. Kukučka (podľa D. Dudoka)