Beseda o ľudovom humore dolnozemských Slovákov

Slovenská samospráva XII. obvodu Budapešti v podmienkach pokročilej asimilácie, straty jazyka i identity sa snaží spojiť Slovákov vo svojom obvode v kolektív, ktorý sa stáva bázou oživovania tradícií, pestovania jazyka i kultúry.

Slovenská menšinová samospráva XII. obvodu Budapešti

Poslanecký zbor svoje programy uskutočňuje v úzkej spolupráci s občianskymi organizáciami, ako aj so slovenskými samosprávami osád, odkiaľ tunajší Slováci pochádzajú. V posledných rokoch usporiadal viacero úspešných akcií, ktoré svedčia o tom, že samospráva kráča správnou cestou. Z roka na rok pribúda počet návštevníkov týchto podujatí, ba zvesť o týchto akciách sa šíri, presahuje hranice obvodu, o čom svedčí skutočnosť, že v čoraz väčšom počte prejavujú o ne záujem aj Slováci z ostatných kútov hlavného mesta. V minulom roku v spolupráci s Kruhom priateľov Slovenského Komlóša a komlóšskou samosprávou usporiadali tunajší Slováci jednu zo svojich najúspešnejších akcií vôbec. V tomto roku plánujú uskutočniť podobné akcie v spolupráci s čabianskymi Slovákmi. Prvou bola 30. mája beseda pod názvom Ľudový humor čabianskych Slovákov za účasti popredného etnografa slovenského pôvodu Dr. Ondreja Krupu. Z hľadiska návštevnosti si toto podujatie zaslúži osobitnú pozornosť z tých dôvodov, že k jeho realizovaniu došlo za mimoriadnych okolností. Niekoľko dní pred termínom organizátori museli zmeniť dejisko podujatia. Stáli návštevníci podujatí Slovenskej samosprávy XII. obvodu i tentoraz prišli, ba účasť bola nad očakávanie, rokovaciu miestnosť samosprávy XII. obvodu záujemcovia preplnili.

Úvodný prejav mal predseda Slovenskej samosprávy XII. obvodu Michal Hrivnák, ktorý poskytol historický prierez slovenskej národnosti v Maďarsku, najmä čo sa týka počtu inteligencie a jej národného cítenia. Poznamenal, že Slováci v Maďarsku ešte nikdy nedisponovali tak početnou vrstvou vzdelancov, ako v súčasnosti. V poslednom období, hlavne po vzniku slovenských menšinových samospráv, sme svedkami nového potešiteľného javu: kým ešte nedávno absolventi maďarských vysokoškolských inštitúcií slovenského pôvodu sa obyčajne po skončení štúdia takmer stratili pre svoju národnosť, zatiaľ v súčasnosti sa čoraz viacerí zapájajú do formovania verejného života, pestovania kultúry svojej národnosti.

Etnograf Ondrej Krupa absolvoval maďarčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Segedínskej univerzity. Tu nadobudol užší vzťah k etnografii. Hneď po skončení štúdií venoval osobitnú pozornosť národopisu Slovákov v Maďarsku, napísal početné štúdie, vydal a redigoval viacero kníh a organizoval medzinárodnú konferenciu na túto tému. Bez jeho účasti na národopisnej zberateľskej činnosti, spracovávaní výsledkov tejto práce by bol dnes národopis Slovákov v Maďarsku určite chudobnejší a menej by sme vedeli aj o ľudovom humore Slovákov na Dolnej zemi.

Dr. O. Krupa skúmal ľudový humor čabianskych Slovákov predovšetkým ako ich svojrázny jazykový prejav a vzťah človeka k svojmu bližšiemu okoliu i svetu. Venoval sa konkrétnym zvratom, ktoré sám pozbieral a knižne vydal, načrtol ich typológiu, hovoril o mechanizme ich vzniku a o funkcii humoru v živote ľudu. Osobitnú pozornosť venoval ľudovému humoru na území so zmiešaným obyvateľstvom, poukázal na jeho odlišné i zhodné prvky, v konečnom dôsledku ho posudzoval ako integračný prvok vo vzťahu slovenského a maďarského obyvateľstva v tomto dolnozemskom regióne. Odpovedajúc na otázky účastníkov O. Krupa poznamenal, že dôsledkom pokročilej asimilácie, bohužiaľ, aj o ľudovom humore našich Slovákov môžeme hovoriť skôr už iba ako o jave zašlých čias a takpovediac muzeálnej záležitosti výskumných pracovníkov. Avšak práve vďaka obetavej práci našej inteligencie, učiteľov a vedeckých pracovníkov badať určitý postup v oblasti vytvárania sa hovorového jazyka našich vzdelancov, čo by malo prispieť aj k oživeniu jazyka v širších kruhoch.

O. Krupa na záver svojho prejavu prečítal niekoľko typických ukážok prejavu ľudového humoru, čím inšpiroval viacerých prítomných príslušníkov staršej generácie Slovákov z Dolnej zeme oživiť si podobné spomienky zo svojho detstva. Vďaka improvizovaným prejavom tohto druhu sa v zasadačke vytvorila výnimočne uvoľnená atmosféra a čoraz viacerí prišli na to, že majú na čo spomínať...

Po skončení takpovediac oficiálnej časti podujatia, v rámci neviazanej besedy sa začala skutočná „výmena názorov“ na uvedenú tému. Vytvárali sa malé skupinky; občas iba šepkajúce susedovi, inokedy nahlas prítomní hovorili veselé texty zo svojho rodiska, na ktoré, neprísť na toto stretnutie, hádam už nikdy by si neboli spomenuli. Našli sa aj takí, ktorí dodatočne ľutovali, že nemali odvahu oživiť si svoje spomienky verejne počas podujatia. Vraj nabudúce, nádejali sa.

Na vytvorení dobrej nálady sa v nemalej miere podieľala flautistka Beata Šutinská, ktorá sa predstavila veselými slovenskými ľudovými piesňami.

Podujatie Slovenskej menšinovej samosprávy XII. obvodu Budapešti poctili svojou prítomnosťou prvý tajomník veľvyslanectva SR v Budapešti Imrich Marton s manželkou Andrienou.

(mh)