Orosláň ● Župné stretnutie národnostných súborov

- Je dôležité, aby sme sa spoznali, aby sme navzájom poznali svoju kultúru, lebo iba takto dokážeme žiť spolu v pokoji a porozumení...

- týmito slovami privítala účastníkov XVII. stretnutia národnostných súborov Komárňansko-Ostrihomskej župy v Orosláni generálna riaditeľka Riaditeľstva národných a etnických menšín Erika Némethová. Predseda Výboru pre národné a etnické menšiny Samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Lőrinc Baranyai sa vo svojom otváracom prejave zvlášť poďakoval miestnej slovenskej samospráve, ktorá sa popri župnej samospráve a Samospráve mesta Orosláň ujala organizácie podujatia, ktoré sa konalo v poslednú májovú sobotu. Členov nemeckých a slovenských súborov, ktorých bolo vyše 40, pozdravil aj starosta hostiteľského mesta Gábor Rajnai: - Cieľom podujatia je popri poskytnutí zábavy povzbudiť pestovanie národnostných tradícií, ktoré sa takto môžu stať uznávanou a organickou súčasťou kultúrneho života v Maďarsku...

Ako prvý zo slovenských súborov folklórneho programu, na ktorom sa zúčastnili aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová a predsedníčka Župnej slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová, vystúpil zbor dôchodcov z Bánhidy. Členom tohto kultúrneho telesa sa hneď prvou ľudovou piesňou „Jedna ruža, dve ruže...“ podarilo naladiť Slovákov v radoch obecenstva, veď ju poznajú nielen v slovenských obciach tohto kraja, ale aj v celom Zadunajsku. Potom javisko striedavo patrilo nemeckým a slovenským súborom. Spomedzi slovenských telies sa v Orosláni predstavili Zimozeleň zo Síleša so sprievodom harmoniky, známy ženský spevácky zbor z Čívu, nedávno jubilujúci zbor Gerecse z Tardošu, miešané zbory zo Šarišápu a Kestúca s krásnymi viachlasnými piesňami ako aj slovenský spevácky zbor z Moďoróšu. Z tohto súboru sme sa mali možnosť medzi vystúpeniami porozprávať s tetou Máriou Hazaiovou Dánielovou, ktorá spolu s pánom Urbaničom je posledná zo zakladajúcich členov kolektívu. Teta Mária kedysi nosila miestny kroj a do základnej školy sa dostala tak, že nevedela po uhersky.

Slovenským ľudovým tancom bol venovaný program Folklórneho súboru Červený mramor z Tardošu, ktorý vystupoval už v rôznych európskych štátoch. Program súrodencov Slukovcov zo Sárligetu sa vyznačoval tým, že prvýkrát sa prezentovali v novej formácii, pridali sa k nim totiž nové tanečnice z Bánhidy, zo Sílešu a Šarišápu. Na festivale predviedli goralské a myjavské tance a podpolianske piesne. Treťou slovenskou tanečnou skupinou bola oroslánskemu obecenstvu dobre známa miestna Brána. V tento deň zožala úspech so slovenskými tancami z novohradskej Guty a z békešského regiónu. Je už tradíciou, že na základe priateľských stykov oroslánskych Slovákov a ich rodákov z pilíšskej Hute tanečníkom v Bráne pomáha ľudový spevácky zbor z Hute. Tento málopočetný páví krúžok svojím následným samostatným blokom zaujal obecenstvo aj svojou odhodlanosťou a elánom.

Organizátori na večer pripravili tanečnú zábavu pri švábskej kapele Freunde-Kapelle, ktorá okrem tradičných valčíkov a poliek má v repertoári aj klasické populárne šlágre, príťažlivé aj pre mladšie generácie.

(csl)