Jarné dedinské popoludnie v Ďurke ● 49 rokov v údolí Galgy

Slovenská menšinová samospráva v Ďurke (Galgagyörk) usporiadala 12. marca v miestnom kultúrnom dome Jarné dedinské popoludnie, na ktoré pozvala dôchodcov obce.

Program sa začal spoločným spevom hymnickej piesne Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia… Hostí privítala predsedníčka slovenskej samosprávy Monika Szabadiová. Zvlášť pozdravila Ľudmilu Kochanovú Czebovú, ktorá v týchto dňoch oslávila 50-ročné jubileum práce za katedrou. Pani učiteľku Kochanovú pozdravili aj starosta obce Ján Matejčok, za miestny spevácky zbor Jozef Budai a jej bývali žiaci. Popri kyticiach dostala aj maľbu na skle, ktorú zhotovila Monika Lamiová Berényiová.

 „Pani Ľudmila Kochanová Czebová sa narodila v slovenskej rodine v Pitvaroši. Mala 14 rokov, keď sa dostala do Budapešti, do Slovenskej pedagogickej strednej školy Jána Ámosa Komenského. Keď roku 1956 skončila štúdium, dostala sa do Ďurky. Po praxi začala vyučovať vo Váckisújfalu, obci, ktorá je tiež obývaná Slovákmi, kde pracovala sedem rokov. Vydala sa za kolegu, s ktorým postavili dom v Ďurke a tu sa roku 1965 usadili s tromi deťmi. Odvtedy tu sama vyučovala slovenský jazyk a prispievala k zachovaniu slovenských kultúrnych tradícií v osade až do 90-tych rokov. Jej prví žiaci sú už starými rodičmi. Zaoberala sa nielen s deťmi, ale aj s dospelými. Zúčastnila sa s nimi na rôznych kultúrnych podujatiach. Dodnes oduševnene a vytrvalo pracuje na národnostnom poli. Vždy pestovala slovenskú i maďarskú kultúru - vyučovala obidva jazyky. Jej žiaci a kultúrne skupiny dospelých sa zúčastňovali na školských, obecných a župných podujatiach, a to so slovenskými tancami, piesňami, zvykmi, hrami. V sedemdesiatych rokoch viedla v Ďurke páví krúžok, ktorý mal 40 členov a dosiahol vysokú úroveň. Od roku 2000 pôsobí v osade ľudový spevácky zbor, ktorý má 14 členov. Teraz pani Milka zdokonaľuje ich jazykové znalosti a úroveň programov. Na súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenský škovránok získali v Tatabányi strieborný diplom.

Pani učiteľka dodnes vyučuje slovenčinu, pestuje a odovzdáva deťom miestne slovenské tradície. Namiesto toho, aby si pokojne užívala jeseň života, pokračuje v tom, čo začala pred 50. rokmi. Vtedy ju veru neveľmi podporovali. Dnes sa situácia zmenila. Nezmenilo sa však jedno - jej vysoko humánne cítenie. I preto ju v dedine každý rešpektuje a má rád.“

Milú oslavu vystriedal kultúrny program, v ktorom vystúpila Folklórna skupina Rozmarín z Veňarca za sprievodu kapely Kóborzengő a miestny spevácky zbor. V rámci popoludnia sa konala vernisáž výstavy malieb na skle Moniky Lamiovej Berényiovej, po ktorej prítomných čakalo pohostenie. Organizátori nezabudli ani na tých, ktorí si radi zatancujú. Pre nich pripravili posledný bod programu Jarného dedinského popoludnia: tanečnú zábavu, na ktorej hrala kapela Kóborzengő.

O tom, ako sa podujatie vydarilo, svedčia nasledujúce výroky niekoľkých účastníkov.

- Ňanička Terka, prečo ste prišli na toto podujatie?

- Chcela som vedieť, čo sa tu bude diať.

- Oplatilo sa prísť?

- My, starcí, sa tu cítime veľmo dobre. Hrá dobrá muzika, a kerý vládze, móže tancuvať. Náš Kultúrny dom v Ďurku je neveľký a teraz je plný ľudí.

- Čo sa vám najviac páčilo z programu?

- Veňarčania veľmo pekne vystúpili. Ich program bol taký, ako keby sme ešte raz prežili našu mladosť. Muzikanti hrali tak, že sa to každému páčí. Ďurčiansky spevácky zbor spieva čoraz krajšie. Pani učiteľka Milka si zaslúži našu vďaku a oslavu, lebo vždy bola dobrá osoba. Vždy bola tam, kde bolo načím, je dobrá učiteľka. Málo takí rechtori boli, kerý si takto zastali svoje miesto.

- Aké bolo pohostenie?

- Veľmo boli ľudia vyslúženie. Mladí nám doniesli zo všetkých jedlách sem, kde sedíme, lebo nás už bolia nohe. Dobrá bola šunka s chreňom, aj brindzovie strapačke. Vypili sme trošku minerálku a kolu. A chlapia troška pálenku a víno.

- Ako sa cítite, ňanička Zuzka?

- Tak je všetko dorobenvo, že chyba ninto nič. Hudba neprestane, a ľudia z dedine, aj učinkujúci z Veňarci dobre sa cítia, nechce nikto domov tajď. Naša dedinka je niveľká. Tuto veľmo málo takýto program pre starých, len slovenská samospráva ho robí. Teraz sme tu, na dedinské popoludnie, a dobre sa tu cítime. Voľakedy starí tajšli do krčme a zaspievali jednu alebo dve noty, teraz kto chce, ten si tu zaspieva svoju, lebo kapela Kóborzengő tak dobre hrá.

M. Szabadiová (ef)