Dolnozemský slovenský jarmok v Békešskej Čabe

Na prvé medzinárodné stretnutie dolnozemských Slovákov do Békešskej Čaby prišli krajania zo šiestich krajín. 290 účastníkov z domova a 240

zo zahraničia sa postaralo o pestrú prezentáciu slovenskej kultúry

a jarmočnú náladu navodilo 60 majstrov ľudovej umeleckej výroby.

Podujatia, ktoré sa konali pri príležitosti 290. výročia založenia Békešskej Čaby, okrem Domu slovenskej kultúry a jeho okolia prebiehali aj v Áchimovej sieni slovenského oblastného domu na Garayho ulici, v Dome mládeže, Čaba centre a pred Kultúrnym domom železničiarov. Na budúci rok sa Dolnozemský slovenský jarmok uskutoční v rumunskom Nadlaku.

Čabianska organizácia Slovákov, Dom slovenskej kultúry, Celoštátna slovenská samospráva (CSS) a jej inštitúcie v spolupráci so slovenskými organizáciami v Békešskej župe, Rumunsku a Srbsku usporiadali v dňoch od 19. do 21. septembra stretnutie dolnozemských Slovákov Na jarmoku. Podujatie na radnici slávnostne otvoril primátor mesta Gyula Vantara. Jeho slová prekladal do slovenčiny predseda Čabianskej organizácie Slovákov Michal Lásik. - Na tomto mieste, kde teraz stojíme, kedysi rástol les, - začal svoj prejav pán primátor.

- Dookola, kam len oči dovideli, bol močaristý kraj s vodným rastlinstvom a lužnými lesmi. V tomto spustošenom kraji uviedli do pohybu koleso dejín slovenskí evanjelickí poddaní, roľníci a remeselníci, ktorých sem povolal zo severných žúp Uhorska, z územia dnešného Slovenska, barón Ján Juraj Harruckern. Ak sa tu teraz rozhliadnete, v uliciach nášho príjemného 65-tisícového mesta môžete vidieť výsledky ich ťažkej práce, hodnoty, ktoré vytvorili prvky ich kultúry. Kultúra slovenských znovuzakladateľov mesta je dodnes organickou súčasťou kultúry Békešskej Čaby. Sme hrdí na to, že čabianski Slováci už v osemdesiatych rokoch minulého storočia boli iniciátormi spolupráce slovenských spolkov Békešskej župy, Dolnej zeme a okolitých krajín. Vďaka tejto spolupráci vás, našich hostí, môžeme pozdraviť v našom 290-ročnom meste. Dúfame, že spoločná Európa nám ponúkne novú paletu možností a v tejto multikultúrnej, pestrofarebnej strednej Európe si dokážeme zachovať osobitné, jedinečné hlasy a farby, pričom sa nenaštrbia hodnoty menšín, naopak budú sa upevňovať a navzájom sa posilňovať spolu s hodnotami väčšinových národov, - dokončil svoj slávnostný prejav Gyula Vantara.

Po jeho slovách Slovákov zo Slovenska, Rumunska, Srbska, Česka, Ukrajiny a z Maďarska privítala bývalá menšinová referentka mestského úradu Helena Somogyiová. Z radnice sa folklórne skupiny pobrali v krojovanom sprievode k Domu mládeže, kam kvôli nepriaznivému počasiu museli organizátori presunúť všetky programy. Prichádzajúce súbory a pozvaných hosťov na javisku privítala riaditeľka Slovenského osvetového centra Katarína Királyová, ktorá ich oboznámila s krátkou históriou dolnozemských Slovákov. Po jej slovách v rámci programu „Skadiaľ som, stadiaľ som“ nasledovalo vystúpenie pozvaných súborov z Košíc (Hornád), Nadlaku (Sálašan), Pivnice vo Vojvodine (V pivnickom poli) a Perečína na Ukrajine (Turianska dolina).

Záverom kultúrneho programu sa prihovorili prítomným zástupkyňa predsedu CSS Etelka Rybová a zástupca generálnej riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik.

- V mene CSS vás srdečne vítam na našom jarmoku. Podľa mojich literárnych zážitkov jarmok sa nezačínal, ale končil tancom. Chystala som sa, že porozprávam, čo všetko sa robilo na jarmokoch, ale ma predišli. Veľmi ma potešilo, keď jedna osoba, ktorú vy veľmi dobre poznáte, vymyslela zorganizovať niečo nového. Je to Anna Ištvánová, riaditeľka Domu slovenskej kultúry. Teší ma, že jej iniciatíva sa stretla s pochopením, ba nadšením rodákov v Srbsku a v Nadlaku. Hneď uvažovali nad tým, čo všetko by mohli spoločne urobiť. Tak, ako spoločne vydávame časopis Dolnozemský Slovák. Teší ma, že ste prišli na tento jarmok, priniesli ste ukážku svojej kultúry a my tiež predstavíme svoju. Myslím, že spoločný je čardáš, ktorý sme videli na javisku, ale aj klobásy, kvasienky, slivkový lekvár a ostatné ukážky gastronómie, ktoré sú rovnakej chuti na Čabe, ale aj v Rumunsku a v Srbsku, - dokončila svoj prejav Etelka Rybová. Anton Paulik hovoril predovšetkým o dôležitosti takýchto stretnutí dolnozemských Slovákov.

Séria podujatí prvého dňa vyvrcholila prekrásnym programom 60-ročného Folklórneho súboru Balassi pod názvom Nedeľný tanec. Šesťdesiatminútové predstavenie bolo zostavené zo slovenských a maďarských tancov a piesní a bolo spomienkou na našich predkov.

(aszm)

Počasie síce organizátorom a účastníkom ani na druhý deň tejto veľkolepej medzinárodnej prehliadky slovenského ľudového umenia neprialo, na jednotlivých podujatiach bolo napriek tomu mnoho ľudí. Pre milovníkov folklóru pripravili organizátori pásmo Na čabianskej túrni, ktoré sa z javiska za Veľkým evanjelickým kostolom presťahovalo do Domu mládeže. Na pódiu sa vystriedali takmer všetky slovenské kultúrne skupiny pôsobiace v župe. Z Békešskej Čaby to bol Folklórny súbor Čaba, Spevácky zbor Orgován, Ženský spevácky zbor v Mederi, Čabiansky slovenský páví krúžok, Zbor Čabianska ružička a Páví krúžok Čaba. Do pestrej kytice programov prispeli aj pávie krúžky z Kondorošu a Čabačudu, Poľného Berinčoka, Spevácky zbor Horenka z Kétšoproňu, Spolok ľudovej hudby Nezábudka, ktorý má členov z Čorvášu i z Telekgerendášu a Spevácky zbor Rozmarín zo Slovenského Komlóša. Ako sólisti účinkovali Helena Štírová z Békešskej Čaby a Mária Felegyiová z Čabasabadi. Hrou na svojráznom dolnozemskom hudobnom nástroji citare sa predstavili domáci muzikanti, ktorí sú združení v troch formáciách: v skupine Limbora, citarovej hudbe z čabianskych Viníc a v súbore Boleráz, pozostávajúcom z mladých hudobníkov. Prišli aj hostia - citaristi z Telekgerendášu, Čorvášu, Kétšoproňu, Sarvaša a Békešu.

Ostatné programy prebiehali paralelne s folklórnou prehliadkou, a to všetky v bezprostrednej blízkosti Domu slovenskej kultúry. Javisko postavené za kostolom bolo síce prázdne, ale nebola prázdna ulička za domom a jeho dvor. Usalašili sa tam remeselníci nielen z Čaby a jej okolia, ale aj majstri ľudových remesiel z Rumunska, Vojvodiny a Slovenska. Spoluorganizátorom tejto časti festivalu bol Spolok ľudovej umeleckej výroby župy Békeš, ktorý pripravil aj výstavu krúžku ručných prác Rozmarín pôsobiaceho v DSK a doplnil ju o práce ďalších miestnych majstrov ľudovej umeleckej výroby. Prezentovali tu maľovaný nábytok, ručne zhotovené čipky, hrnčiarske výrobky, výšivky, tkaniny, práce zo slamy a deti čakala dielňa, v ktorej si mohli vlastnoručne vyrobiť hračky.

Na svoje si prišli aj tí, ktorí sa okrem pekných umeleckých predmetov zaujímali o gastronómiu. Napriek zime a nepríjemnému počasiu prišli predstavitelia spolkov a slovenských samospráv z Kondoroša, Medešu, Slovenského Komlóša, Veľkého Bánhedeša, Sarvaša, Kardoša a Čabačudu a priniesli pagáče, herouky, kvasieny, kapustu s baraním mäsom, halušky (rezance), slivkový lekvár a lepníky (lángoše). Hostia sa mohli zoznámiť aj s tradičným spôsobom varenia mydla, po našom sapúnu, a so špecialitami zo Srbska, Rumunska a Slovenska, ktoré sa nápadne podobali našim slovenským jedlám, až na boršč hostí z Ukrajiny. V poradí V. stretnutie výrobcov gágorčekov (brdoviec) a výstava nakladanej zeleniny, ktoré doteraz organizovali v rámci široko-ďaleko známeho klobásového festivalu, boli zaradené medzi programy tohto festivalu. Prvú cenu so svojou chutnou a zároveň estetickou zeleninou získala Eva Győrffyová.

Veľký ruch bol aj v samotnom dome, kde bola inštalovaná výstava insitnej maliarky, pišpeckej rodáčky Moniky Lamiovej Berényiovej Na skle maľované. O kúsok ďalej od jarmočnej trmy-vrmy, v Áchimovej sieni, prebiehali podujatia od predpoludnia. Slovenské pedagogické metodické centrum usporiadalo pre slovenských pedagógov z Maďarska, Rumunska a Srbska odborný program, na ktorom odznela prednáška Dr. Anny Kondačovej zo Sarvaša Škola a dedičstvo. Po prednáške nasledovala zaujímavá a osožná výmena skúseností a názorov na možnosti zaradenia spoločného hmotného a nehmotného dedičstva do vyučovacieho procesu.

Ďalším programom, ktorý usporiadali Verejnoprospešná spoločnosť Legatum, Múzeum Mihálya Munkácsyho a Evanjelický cirkevný zbor v Békešskej Čabe, bola výstava Tranoscius a prednáška evanjelického farára, archivára Pavla Kovácsa o evanjelickom spevníku Cithara Sanctorum (Tranoscius) a o jeho mieste v duchovnom živote dolnozemských Slovákov evanjelického vierovyznania, ktoré si priniesli so sebou pred takmer 300 rokmi z rodného kraja. Ďalším dôkazom vzájomnosti Slovákov žijúcich v tejto oblasti je časopis Dolnozemský Slovák. Prezentáciu jeho najnovšieho čísla nie náhodou zaradila redakčná rada na čele s Ivanom Ambrušom a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku do programu festivalu. Predstavené číslo je venované pamiatke dvoch slovenských autorov z Rumunska, ktorí nás opustili v priebehu siedmich dní: nedávno zosnulému prvému šéfredaktorovi Ondrejovi Štefankovi a básnikovi Adamovi Suchánskemu. Na toto stretnutie, kde predstavitelia zúčastnených krajín vyjadrili svoju odhodlanosť pokračovať v začatej práci, prišiel aj predseda Demokratického zväzu Čechov a Slovákov v Rumunsku Adrian Merca a predseda CSS Ján Fuzik.

Účastníci prezentácie sa mohli oboznámiť aj s najnovšou publikáciou VÚSM, zborníkom prednášok konferencie Slovenčina v menšinovom prostredí II., ktorý predstavila vedecká radkyňa ústavu, profesorka Anna Divičanová. Záujemcovia, ktorí prišli v tento deň do Čaby, medzi ktorými boli aj hostia z Komárna, Nových Zámkov, Galanty, Bratislavy, Košíc, Iže a Andoviec, sa potom presunuli do Domu mládeže, kde sa v rámci galaprogramu predstavili folklórne súbory Hornád z Košíc, Pivnica zo Srbska, Sálašan z Nadlaku, Limbora z Prahy a Turianska dolina z Ukrajiny.

Tým najvytrvalejším pripravili organizátori aj nočný program, predstavenie amatérskej zložky Slovenského divadla Vertigo, ktorá v Áchimovej sieni s veľkým úspechom zahrala veselohru Ivana Holuba Pohreb. Predstavenie malo obrovský úspech, ale ešte veselší bol kar, ktorý sa konaI za účasti všetkých divákov a hercov po pohrebe. Stretnutie dolnozemských Slovákov ukončili v nedeľu ráno slávnostné slovenské bohoslužby vo Veľkom evanjelickom kostole, na ktorých slovo Božie kázal miestny slovenský farár Pavol Albert Kutej, liturgiu spieval Ondrej Aradi a spolu slúžil Miroslav Hargaš z evanjelického cirkevného zboru v Komárne. V mene všetkých účastníkov môžeme právom povedať: tešíme sa na budúcoročné stretnutie v Nadlaku.

Alžbeta Račková